Vitajte v paternostri slovenskej politiky! Nahor sa v ňom vezie Robert Fico, za ním jeho verní, kapitáni ťažkého priemyslu, reprezentanti nezávislej vzdelanosti a vedy, tisícročné včely, historici, hľadajúci u Fica stredovek, bývalí milci a podporovatelia Ivety Radičovej, ktorí jej odkazujú, že silnejší berie. Robert Fico drží jednu ruku na pionierskom opasku s prackou Vždy pripravený, druhú na modlitebnej knižke. Svorne sa mu tak môžu koriť cirkevné kniežatá aj vedeckí komunisti. Tým istým paternostrom odchádza nadol do prepadliska dejín Vladimír Mečiar.

Vykročím po čase opět trochu riskantně do neznáma a nabídnu pár úvah o tématu, u něhož si ani náhodou nemohu dělat nárok na jakoukoli hlubší expertní znalost.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

Festival Wilsonic bude tento rok trvať síce iba jednu noc, no vyvrcholí vystúpením Bena Frosta, ktorý práve vydal album A U R O R A. A to je skutočne veľká vec.

Epizóda 1. Koncert. Na stoličke pri klavíri leží nehybný útly človek. Poležiačky hrá. Je oblečený nekoncertne: starý červený pulóver, ošúchané nohavice, schodené tenisky, na očiach čierne okuliare, na hlave stará baretka a spod nej trčia neposlušné vlasy. Telo i tvár sú nehybné, ale hudba znie. Na tomto akoby mŕtvom tele žijú iba ruky, do ktorých sa počas hry sústredil všetok život, všetky emócie ležiaceho tela. Ruky hrajú, a zároveň dirigujú. Vytvárajú zaujímavé figúry, vrhajú sa na hladinu klávesnice ako čajky na hladinu mora a ich prsty ako pazúry čajok vynášajú z hlbín klavíra napodiv harmonické zvuky.

Pred sedemdesiatimi rokmi sa spojenecké vojská vylodili v Normandii, aby otvorili západný front druhej svetovej vojny proti fašistickému Nemecku. Tento deň D zaznamenal slovom aj obrazom najslávnejší vojnový fotograf všetkých čias Robert Capa.

D-Day! Minulý týždeň si spojenci z čias druhej svetovej vojny pripomínali 70. výročie vylodenia v Normandii, Dňa D. Deň D, 6.jún 1944, zmenil svet a smerovanie dejín. Bol to začiatok spojeneckej ofenzívy voči nacistickému Nemecku, ktorá napokon vyvrcholila jeho porážkou, a zároveň najväčší obojživelný útok v dejinách vojenstva.

Tuším, že s teóriou cyklov som sa stretol u istého J. W. Forrestera koncom 70. rokov minulého storočia. Vtedy som tiež prvý raz čítal o existencii kondratievovských cyklov. Nikolaj Kondratiev (nar. 1892) objavil svoje „dlhé“ (päťdesiat-šesťdesiatročné) cykly skúmaním hospodárskych kríz v rozvinutých kapitalistických ekonomikách. Za jeho buržoázne vedátorstvo ho zavreli do gulagu, kde ho popravili roku 1938.

Dlh prekročil 55 percent Slovenský dlh minulý rok dosiahol 55,4 percenta hrubého domáceho produktu, aj keď vláda plánovala, že sa do hranice 55 percent vmestí. Na druhej strane, kabinetu sa podarilo skresať rozpočtový schodok pod 3 percentá HDP. Z týchto údajov vyplývajú zaujímavé dôsledky. Pri poklese deficitu verejných financií pod 3 percentá by sa totiž mala znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 na pôvodných 19 percent.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).