Bolo úplne v poriadku, keď novinári kritizovali exministra Galka a jeho VOS za odpočúvanie kolegov z Pravdy – napichnúť novinárov len preto, aby sa zistila ich „styková báza“ v spravodajskom prostredí, je neprípustné. Lenže napriek tomu spoločná deklarácia šéfredaktorov smrdí.

Máte pocit, že titulok zbytočne dramatizuje? Azda aj áno – ale skúste sa začítať do francúzskej a nemeckej tlače. Také peklo medzi Parížom a Berlínom tu už dávno nebolo. A k tomu na upokojenie adventný bonus o katolíkovi Thomasovi Gottschalkovi. Viac v mojom Nemeckom diári.

...je aj našou tragédiou. Ľubomír Galko nastúpil do čela ministerstva obrany s odhodlaním, že z rezortu miliardových zákaziek vyženie mafiánske štruktúry. Čistič Galko si na začiatku počínal dobre. No spravodlivému bojovníkovi prerástol jeho zápas cez hlavu.

My Slováci sme v zmarovaní majstrami: po referende, ktoré v 90. rokoch kriminálnym spôsobom zmarila Mečiarova garnitúra, sme boli práve svedkami sčítania ľudu, ktoré bolo – hoci nekriminálnym spôsobom – takisto zmarené.

22 slovenských občanov adresovalo 20 veľvyslancom list, v ktorom vyjadrili nesúhlas so škandalóznym vyhlásením veľvyslancov v prospech Dúhového pochodu.

Ozveny vyšinutých reakcií na vymenovanie poradcu čerstvého českého premiéra Petra Nečasa sa doniesli už aj na Slovensko. Protijochovská vzbura je na jednej strane úsmevná. Ale svojou agresívnou lživosťou je aj nebezpečná.

My novinári sme nevďačná čeľaď. Najskôr sme čerstvú vládu kritizovali, že v prvých týždňoch nedávala ani v hrubých rysoch najavo, ako bude znižovať obrovské deficity. A teraz ohŕňame nosom nad ohlásenými „daňovo-odvodovými“ opatreniami – ktoré, mimochodom, bytostne zasiahnu aj novinársku obec (viď skresanie 40-percentných paušálov).

Fakt, že štyria naozaj obyčajní ľudia vyvolali minulý týždeň pocit hroziacej vládnej apokalypsy, bol sám osebe na smiech. Po dnešnej tlačovke Igora Matoviča s Richardom Sulíkom sa nedá ani smiať – tu už bránica nevládze.

Sulíkovi liberáli začali zle. Veľmi zle. Celé dva mesiace po voľbách sú ich plné titulky novín, ktoré dvíhajú obočie alebo - v lepšom prípade - rozťahujú kútiky úst do neveriaceho úsmevu. A Richard Sulík? Ten má po svojej super volebnej noci stále výbornú náladu.

Ako môže vyzerať kariéra človeka, ktorý stratí aj posledné zvyšky sebaúcty? Príkladov by sme u nás našli mnoho. Jeden z nich sa k nám teraz prihovára ako megafón STV.