Dnes slávime Veľký piatok, alebo tiež „piatok utrpenia Pána“. Deň, na ktorý s obľubou zabúdame, ba zdá sa, že aj v praxi cirkevných zborov býva často akosi zatienený, ako chúlostivá a pohoršujúca vec, nevítaná komplikácia, ktorú netreba príliš rozmazávať.

Putin rátal s rýchlym víťazstvom and Ukrajinou. Prerátal sa. Zdá sa tiež, že rátal so slabosťou a nejednotou západných demokracií. Ak to bol konzistentný plán, ani ten mu doposiaľ celkom uspokojivo nevychádza.

Byť svedkom vraždy človeka je hrozná vec. Byť svedkom vraždy stovky ľudí znamená byť stokrát svedkom vraždy jedného. No svedčiť o vražde milióna či desiatok miliónov je kvalitatívne odlišný problém.

Putin svoj útok proti Ukrajine načasoval dobre. Nie, nešlo o geniálne predvídavú stratégiu, skôr o naskytnutú príležitosť. Putinov režim (a v tomto dnes nie je vo svete jediný) si je veľmi dobre vedomý krízových príznakov, ktoré dnes demokracie javia. Aj tá najmocnejšia z nich.

Náboženstvo a politika: ich vzťah sa môže prejavovať rôzne. Ako pokojné spolužitie, inokedy rozvodové hádky či tichá domácnosť. A v tichých domácnostiach, ako je známe, hrozia ničivé výbuchy. Pozrime sa teda na pôvod, vývoj a niektoré rozmery tohto neľahkého vzťahu.

Náš verejný priestor je plný slov, ktoré používame bežne a automaticky, nie však vždy presne ani správne. Jasnosť vo vyjadrovaní prospieva jasnosti v myslení. A jasné myslenie potrebujeme aj na to, aby sme vedeli čeliť extrémnym ideológiám, pseudovede, nepriateľom slobody, mieru či spravodlivosti, ktorým náš pojmový zmätok hrá do karát. Aby sme k tomuto zmätku sami neprispievali, osvetlíme si niektoré z obľúbených termínov aj obľúbené omyly v ich používaní. Pokračujeme v našej terminologickej rubrike.

Máme tu ďalšie slovo s významom nanajvýš závažným, ktorý však býva rozrieďovaný a jeho porozumenie sťažuje nadužívanie a zneužívanie.

Zase sa s novým dôrazom a v aktuálnych súvislostiach hovorí o kríze demokracie, o polarizácii spoločnosti, o politických sporoch, ktoré poznamenávajú aj osobné a rodinné vzťahy. A keby ten problém bol len náš, domáci! Ide však o problém, ktorý má význam v globálnych súvislostiach.

Nemôžem si pomôcť: správanie demokratického protificovského „frontu“, t.j. bývalej vládnej koalície v tomto volebnom období vrátane jej dnešného vládneho torza plus niektorých mimoparlamentných subjektov je pre mňa v istých ohľadoch záhadou. Prečo sa opakovane správajú, akoby chceli Ficovi a jeho prípadným spojencom robiť radosť a z nás ostatných robiť blbcov?

Nové kolo nadväzovania spolupráce medzi Čínou a Ruskom sa dalo v dnešnej situácii očakávať. Avšak potriasanie rúk, objatia a frázy o priateľstve ešte nehovoria dosť o konkrétnych podobách politiky, ku ktorej môžu viesť.