Sú slovenské médiá naozaj posadnuté Robertom Ficom? Alebo je to trochu zložitejšie?

Uverejňujeme reakciu Marcely Ondekovej na recenziu Rada Baťa Bono, ruky preč od Afriky (uverejnenú v Trende 30. apríla) a na článok Martina Hanusa Prečo Západ zabíja Afriku (uverejnený v tejto rubrike 15. júna).

O ľudských právach v Číne a Homo Gašparovičovi, o zaspatej opozícii a čerstvej europoslankyni Kataríne Neveďalovej.

Nepravidelný občasník o veciach, ktoré sa dnešným ľuďom javia ako normálne, hoci nie sú celkom normálne. Začíname Jamesom Lovelockom.

Čo spája Číňanov bijúcich Slovákov pred našim prezidentským palácom a Noriku Mojsejovú? Nič. Kým bitkárskym Číňanom sa polícia iba prizerala, zatknutie milionárky Noriky ohlasoval generál Ján Packa pred zapnutými kamerami.

Je zrejmé, že ten pán vo vedení generálnej prokuratúry je na konci s dychom, krátko pred kolapsom. Nielen pre Glance House s Kočnerom. Smer ho jednoducho hodil cez palubu. A Robert Fico mu kýva bielou vreckovkou. Otázkou len ostáva: kto príde po Dobrošovi?

Tohtoročný júl a august sa úplne vysmiali novinárskej povere: Leto je vraj uhorková sezóna, keď treba dovolenkovo zregenerovať pred príchodom udalosťami nabitej „horúcej jesene“.

Lukáš Krivošík, Juraj Kušnierik a Martin Hanus si o Pussy Riot myslia čosi iné.

Výročie od potopy Titanicu sa nieslo vo veľkom štýle. Spomienkové podujatia, rozsiahle texty vo svetových novinách, filmy a dokumenty v televíziách. Akoby sa tragédia nestala pred sto rokmi, ale v našej nedávnej prítomnosti. Prečo nás Titanic a jeho 1500 obetí stále tak fascinuje?

Je to ako na hojdačke: včera večer Sarkozy a Merkelová odhodlane predostreli svoj plán na záchranu Európy. O pár hodín zazvonila umieráčikom americká ratingová agentúra. A na Slovensku sa vzrušujeme nad vecami, ktoré neexistujú. Viac v mojom Nemeckom diári.