Slovenský verejný život v poslednom čase ovládli hádky o naše dejiny. Premiér popudil mnohých historikov, keď hovoril v súvislosti s našimi slovanskými predkami z čias Veľkej Moravy o starých Slovákoch a časť verejnosti zhíkla, keď za svoje historické vzory vyhlásil Jánošíka či Alexandra Dubčeka.

Spomenul som si na jeden poučný, mierne nekorektný vtip. Istý chlapík (v origináli Dežo) sa chválil, akú má krásnu ženu. Kamaráti ho vyzvali, aby ju doviedol ukázať. Hrdý chlapík priviedol (radšej to upravím) nie práve krásavicu.

Trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda sa začal presne načas, no skončil sa o pol dňa skôr. Na jeho začiatku bola radostná tancovačka a nádherné Rachmaninovove Nešpory, na konci sirény sanitiek a po nich neznesiteľné ticho. A hrozný smútok, aký človek pociťuje, keď sa ocitne v blízkosti smrti.

Tohtoročný festival Bažant Pohoda sa skončil predčasne. V nasledujúcich riadkoch sa nemienim zaoberať tým, čo bolo potom, ale chcem osviežiť spomienky na radostné chvíle, ktoré sme až do soboty popoludnia v Trenčíne zažívali.

Letné shakespearovské slávnosti majú svoje nespochybniteľné čaro – holé nebo, do lešenia zaodetý hrad, komáre... Hoci je divadlo umelecký druh, v danej nadmorskej výške dominuje skôr jeho komerčný charakter.

To, že história nepozná keby, je stará pravda. Uvažovať nad tým, či niektoré udalosti nemohli mať za istých okolností iný priebeh, však nie je nič kacírske.

Chcete stavať dom? Stačí si vybrať pozemok – a územný plán, ktorý vám vyhovuje. Starší alebo nový. Podľa novely stavebného zákona to isté môže urobiť aj developer, ktorý chce v susedstve stavať mrakodrap. Voluntarizmus po slovensky.

Drevenú architektúru nepovažuje za symbol biedy, ako je to na Slovensku obvyklé. Mrzí ho, že cirkvi stavajú nové murované chrámy a na tie staré drevené niekedy zabúdajú.