Ťažko byť neosobný, keď človek vyrastie medzi štadiónmi Interu a Slovana Bratislava a jeden dedo je interista, druhý slovanista. Môže to spôsobiť malú športovú schizofréniu. Nespôsobilo. Nastala až v posledných rokoch, keď Inter zmizol z futbalovej mapy Bratislavy a v arogantnom Slovane nie je komu fandiť. Priznávam, že som v predkole Ligy majstrov musel uznávať výkon gruzínskeho Dinama Batumi, keď som videl, kto hrá aký futbal. A moji dedovia sa presýpajú v urnách.

Liverpool si pamätám vo finále Ligy majstrov, keď to ešte nebola Liga. Vtedy to bol Pohár európskych majstrov. Iba (!) majstrov. Nie druhých, tretích, kvalifikovaných a všelijakých ďalších mužstiev vo svojich ligách... Ale spomienka na finále FC Liverpool – Juventus Turín v roku 1985 nie je vôbec príjemná. Myslím, že po 37 rokoch bude môj víkendový dojem zo zápasu Liverpool – Real Madrid (sobota, 21.00 h) podstatne lepší.

„Ak sa s niekým zabudnete jedenkrát, môže sa to stať. Je to jednorazovka, náhoda. Ale ak si to s niekým zopakujete, musí tam byť niečo hlbšie,“ žartuje skladateľ, textár, basgitarista a líder projektu Story Marian Zima na margo novej skladby „Anjel strážnik“, ktorú podobne ako známu pesničku „Bojím sa nočných zvonení“ naspieval Peter Lipa a o zvukovú podobu i klávesové party sa v svojom štúdiu Garage vo Viničnom postaral Peter Preložník.​

A hneď v úvode si úprimne povedzme, že hokej nie je šport, ktorý by hýbal takým počtom ľudí ako futbal, basketbal, motorizmus či tenis. Neviem si predstaviť, že by sa v čase majstrovstiev sveta vo futbale hrala Liga majstrov alebo akákoľvek iná významná súťaž. Tak ako sa teraz hrá NHL. A nielen počas MS, ale aj počas ZOH. To potom nie sú majstrovstvá sveta ani olympiáda.

Liga majstrov sa tento rok končila pozoruhodne. Najmä preto, že ju vyhral Real Madrid. Mužstvo, ktoré sa v tomto ročníku na svoje pomery tak-trocha trápilo, ale tak sa postupne samo nakopalo do vlastného, dajme tomu „sebavedomia“, že sa dokopalo až k rekordnému 14. titulu v najlepšej európskej súťaži.

Ikonického hudobníka, humoristu a herca si aj 23 rokov po smrti pamätajú takmer všetci. Generácia dnešných stredoškolákov však začína mať v slovenských umeleckých legendách medzery. Aspoň tak to ukázala krátka anketa v úvode predstavenia Filip v Divadle Jána Palárika v Trnave.

Toto je anketa o slovenskej hudbe. V dnešnej nekultúrnej dobe je veľmi dôležité priniesť do svojho života pekné veci.

V minulom roku sme sa s Martinom Valihorom a Štefanom Hríbom rozhodli začať pravidelne propagovať na stránkach .týždňa našu milovanú hudbu. Niečo sa podarilo, niečo nie. Pokúsim sa v tomto roku každý týždeň napísať pár riadkov o tom, čo sa v mojej hudbe deje.

Bol som v kine na oceňovanom filme Anatómia pádu, ale to teraz nie je podstatné. Veľmi často tam znelo Chopinovo Prelúdium e mol. A myslím si, že tam mimoriadne dobre pasovalo. Lenže v mojej hlave znela k tej harmónii melódia, ktorú som si k nej priradil a nevedel som, čo to je.