Osemdesiat percent Čechov (aj Slovákov) má stále za svoj hlavný životný cieľ šťastnú rodinu s deťmi. Trom štvrtinám z nich sa to podarí. Aj keď nie všetkým na prvý pokus.

Minulý utorok Štrasburg vydal dlho očakávaný rozsudok v kauze dvoch matiek, ktorým český štát nezabezpečil asistentku k domácemu pôrodu. Výsledok: zamietnuté pomerom 12:5.

Takže teraz je to oficiálne. Vo štvrtok 3. novembra predstúpil textár a podnikateľ Michal Horáček pred novinárov, pobozkal sa s manželkou a oznámil kandidatúru na prezidenta.

So štátnymi vyznamenaniami sme vinou prezidenta Zemana dospeli do fázy, keď sa za prejav občianskej cnosti pokladá nejsť 28. októbra na Pražský hrad. A keby vám núkali Rad TGM, nebrať!

V Česku proběhly divné volby. Na první pohled je vyhrál Andrej Babiš, na druhý je ale vyhrál příliš málo. A třetí, možná nejrealističtější pohled říká, že země je momentálně bez vítězů.

Najmä v súvislosti s pádom európskych komunistických režimov a nasledujúcim otvorením hraníc získali okrem nás vyššiu slobodu pohybu aj viaceré druhy rastlín a živočíchov. Presnejšie, voľný pohyb mali vždy, len sa od tej doby značne zrýchlil.

Podľa psychológa Dana Arielyho, o ktorom ešte v tomto texte bude reč, je najlepší darček ten, po ktorom veľmi túžime, ale sami by sme si ho nikdy nekúpili. My, čo čítame .týždeň odzadu, o hriešnych potešeniach niečo vieme, a tak sa za ne nehanbíme.

S „Lex Babiš“ sa zvezie aj Včelárov rok – tak znel titulok Lidových novín pred hlasovaním snemovne. Nerozumiete kontextu? Vysvetlím.

Chvalovice pri Znojme sú rarita: v tejto juhomoravskej dedinke je viac herných automatov než obyvateľov (tých je 605). Z tunajších obrích kasín a herní pre Rakúšanov získava obec 99 miliónov korún ročne, teda 3,6 milióna eur. Ale zároveň je to relikt minulosti: zlaté časy hazardu sa už v Česku skončili.

Čo by asi Václav Havel hovoril na svojho nástupcu? Keď táto otázka zaznieva v dnešnom Česku, obvykle sa myslí len ako rečnícky nostalgický povzdych. V skutočnosti odpoveď poznáme: z filmu.