Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Všade počúvam, že ak na Slovensku budú uzákonené homosexuálne manželstvá, urobíme veľký pokrok v rovnosti ľudí. A práve cirkev je označovaná za ukrutnú brzdu tejto rovnosti. Keby som chcel na to zareagovať po kresťansky, tak poviem prekvapivú skutočnosť, že práve kresťanstvo ako jediné zastáva absolútnu rovnosť. Lebo Ježiš Kristus trpel na kríži za všetkých ľudí, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.

Včera som videl večerné správy. A po nich unikátny dokument o hitlerovskej vyšinutosti a posadnutosti v rámci svetovej vojny! Som toho plný. Cítim, že pach smrti nás obchádza horšie ako bezhlaví motorkári, predbiehajúci gazdu s vozom sena, z ktorého mu trčí kosa. Zdá sa, že ľudsky zorganizovaná smrť je pre kresťanskú morálku tabu.

Druhého augusta oslavujú františkáni sviatok Porciunkuly. Voľný preklad z taliančiny je čiastočka zeme. Na tejto čiastočke zeme stojí už približne 900 rokov malý, no zázračný kostol Panny Márie Anjelskej. Tu našli útočisko prví františkánski bratia, tu sa udiali všetky kľúčové okamihy františkánskeho hnutia, keď ešte nikto netušil, že raz nad tým kostolíkom vyrastie ozrutná bazilika a tým vznikne kostol v kostole. Pre tento kostolík František zázračne vybavil odpustky, aké mali dovtedy len tri baziliky sveta. Sem ušla skoro ráno na Kvetnú nedeľu aj Klára, ktorá potom založila Klarisky a stala sa svätou. A tu našla Františka aj sestra smrť.

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“

Pozrite na slovenské (nielen politické) pomery, na ducha spoločnosti, v ktorej žijeme, na vyprázdnenosť myšlienok a slov, na citové vyhladovanie ľudí, na ich únavu zo života povrchnosti. Z tejto reality faktov usúďte, či sa tu aspoň v základných rysoch uberáme správnym smerom. Referendum nám odpovedalo na mnohé otázky, ktoré sme si ani nekládli. Jeho výsledky sú pre konzervatívca sklamaním. Avšak nesú v sebe skrytý náboj tvorivého nepokoja.

Aj keď primárnou náplňou jeho práce je cestovanie, celý január trávi v Bratislave. Už po 22. raz organizuje veľké stretnutie cestovateľov z celého sveta pod názvom BUBO bál. Riaditeľ CK BUBO Ľuboš Fellner.

V knihe Blázon a iné paraboly je bájka opisujúca mesiac v splne, majestátne rozprestretý nad mestom. Všetky psy mesta začali na ten mesiac štekať. Iba jediný pes neštekal, ba viac, napomenul ostatných psov vážnym hlasom: „Nezobudíte pokoj mesačného spánku, ani neprenesiete mesiac na zem tým svojím štekaním“. Vtedy prestali všetky psy štekať a nastalo hrozné ticho. Iba ten pes, čo ich pred chvíľou napomenul, začal do toho ticha štekať, a zotrval v tom štekaní po celý zvyšok noci. Toľko príbeh.

Na slovenskom webe si päťnásobne viac ľudí kliklo na správy o futbale ako na čerstvé info o ebole. Lenže Prešov žije aj petíciami. Prvá je proti vzniku krízového centra pre týrané matky s deťmi. Druhá za jeho ustanovenie. Do toho prichádzajú komunálne voľby, čo bude dvojsečná zbraň pre tento projekt. Všímam si v meste nonšalantné úsmevy tvarí, ktoré z bilbordov sľubujú hory-doly. Všetko s cieľom získať stoličku. Možno preto, že ich druhé meno je služba.

Nadpisy v denníku Sme chcú povedať viac než text. Ale teraz to vystihli: V KATOLÍCKEJ CIRKVI SA CHYSTÁ K VEĽKEJ ZRÁŽKE PRE SVÄTÉ PRIJÍMANIE. Ide o veriacich, žijúcich v druhom vzťahu, zatiaľ čo prvý zväzok manželský majú platne sviatostný. Odpoveď na otázku, či môžu aj v takomto rozpoložení pristupovať k svätému prijímaniu, má dať mimoriadna biskupská synoda, ktorá sa v októbri koná vo Vatikáne. U nás k tomu chýba vnútrocirkevná diskusia. Možno pastiersky list, ktorý pomenuje možné eventuality.