„Keď umrú ľudia, niečo sa stane. Začne to byť vážne,“ povedal švédsky umelec Lars Vilks o streľbe v Kodani. Bolo to v januári 2015, len niekoľko týždňov po parížskom teroristickom útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo, pri ktorom teroristi zastrelili dvanásť ľudí.

Nič sa nedeje náhodou. Všetko, čo poznáme, je nám podsúvané a je v skutočnosti zásahom vyššej moci. Niekoho tretieho, piateho, desiateho. Určite sú to vodcovské sily či mocnosti, ktorých cieľ je viac než jasný – chcú nás ovládať. Len si spomeňte na všade sa objavujúce trojuholníky s okom! A peniaze? Tie v tom hrajú najdôležitejšiu rolu!

Prvá spomienka Tobyho Obeda sa spája s červenou látkou uniformy so zlatými gombíkmi, odevom, ktorý patril neznámym dôstojníkom z Kráľovskej kanadskej jazdnej polície. Z minúty na minútu ich totiž títo policajti ešte ako malé deti doslova odtrhli od rodičov. Nekonali sa žiadne lúčenia, žiadne balenie vecí.

Ako dospelí si uvedomujeme, že dominantou Vianoc nie je to, že sa počas nich dávajú a dostávajú darčeky. Spolu s vekom totiž prichádza poznanie, že dôležité sú práve spomienky. Každý z nás nejaké má, no časom blednú a vnímame ich preto odlišne – či sú pekné alebo smutné, závisí práve od toho, v akých rodinách vznikajú a s čím sa nám symbolicky spájajú.

Vždy, keď hovoríme o dejinách ľudstva, zrejme si vôbec neuvedomujeme, že ich tým v skutočnosti škatuľkujeme, čo nie je správny prístup. Hoci niet pochýb o tom, že sú udalosti, ktoré dejiny rôznych a viacerých krajín spájajú, existujú aj také, pri ktorých k prieniku vôbec nedošlo. Ale spoločné majú niečo iné.

Na začiatku vojny vládol chaos. Stačilo sa len preukázať pasom alebo iným dokladom totožnosti a dobrovoľník či dobrovoľníčka dostali do rúk zbraň. Každý z nich bol na základe registrácie priradený k menšej jednotke a zároveň podriadený veliteľovi menovanému z ich radov, ktorý zodpovedal za ich disciplínu, pridelenú konkrétnu úlohu a za zbrane.

Ľudia po celom svete cestujú preto, aby zažili veci, ktoré sa im doma neprihodia. No keď po svojom návrate rozprávajú o tom, čo všetko videli, nikoho to v skutočnosti veľmi nezaujíma.

Witold Szabłowski na jednej zo svojich nedávnych diskusií na Slovensku zavtipkoval, že možno kuchár, ktorý otrávi Putinovi polievku, už v týchto dňoch pracuje v Kremli. A prezradil aj svoje želanie: „Dúfam, že raz budem mať možnosť vypýtať si od neho recept na túto polievku“.

Persepolis je autobiografický román od francúzsko-iránskej komiksovej ilustrátorky, prozaičky, autorky detských kníh a tiež režisérky animovaných filmov Marjane Satrapi.

Hladomor. Ukrajina ich zažila niekoľko. Napríklad v roku 1922, keď sa stala súčasťou novovzniknutého Sovietskeho zväzu. A ten bol strašný. Od ostatných hladomorov sa totiž líšil v tom, že bol vyvolaný úmyselne, na čo existujú aj usvedčujúce dôkazy.