V sobotu popoludní žila Žilina dvoma ohlásenými mítingmi. Pod súsoším Cyrila a Metoda, cudzincov, ku ktorým sa dnes hrdo hlásime, sa rozložil Kotleba so svojou suitou, nad nimi námestie obsadili antikotlebovci zastúpení občianskymi aktivistami.

Sme dva korupčné národy? Ako sa formy korupcie menia od roku 1989? Aká bola korupcia predtým? Prečo protesty proti korupcii vyústili v triumf Babiša?

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa za pätnásť rokov vyprofiloval na miesto inšpirujúcich (nielen) hudobných stretnutí.

„Každý páv svoj chvost chváli,“ mohol by povedať niekto. Preto hneď na úvod musím napísať, že v prípade môjho textu o Konvergenciách nepôjde o klasickú recenziu. Na to mi je tento festival violončelistu Jozefa Luptáka príliš blízky.

Takmer vo všetkých organizmoch je genetická informácia uložená v dlhej závitnici DNA molekúl. Je to akási ústava biologických systémov, ktorej správne prečítanie stačí na založenie novej bunkovej republiky. Dcérska bunka však dedí nielen ústavu, ale aj časť administratívy.

Približne pred ôsmimi rokmi sa ma Ján Štrasser, ktorého som vtedy ako redaktora kultúrnej rubriky v starom dobrom Domine trápil svojimi publicistickými pokusmi, opýtal, či poznám violončelistu Jozefa Luptáka. Vraj organizuje festival komornej hudby Konvergencie a bolo by dobre sa tam ísť pozrieť. Odvtedy konvergujem každý rok.

V príjemnom prostredí bratislavského Design Centra, ale aj na nádvorí Primaciálneho paláca, v Klariskách a vo Veľkom evanjelickom chráme, budú Konvergencie, festival, v ktorom sa približujú, prepájajú, prelínajú a vzájomne inšpirujú rôzne „hudby“:

V Bratislave bol minulý víkend festival Konvergencie. Jednotlivé koncerty, ale aj festival ako celok, boli mimoriadnym zážitkom. Od úvodného koncertu After Phurikane giľa v kostole Klarisiek až po záverečné Kvarteto na koniec vekov Oliviera Messiaena v Design Factory.