Desaťtisíce ľudí sa čoskoro stretnú v Riu na Summite Zeme OSN. Účastníci – od unavených politikov po zapálených aktivistov – majú znovu podnietiť globálny záujem o životné prostredie. OSN stavia na obdiv prísľub „zelenej ekonomiky", zameranej na boj proti globálnemu otepľovaniu. V skutočnosti však summit mieri na nesprávny cieľ. Globálne otepľovanie nepredstavuje hlavnú ekologickú hrozbu. Aj keby sme – nerozumne – predpokladali, že tento jav spôsobí všetky úmrtia ako dôsledky záplav, sucha, horúčav a búrok, predstavoval by celkový súčet len 0,06 percenta všetkých úmrtí v rozvojových krajinách.

V tomto desaťročí prišlo k pozoruhodnému pokroku v oblasti najväčších problémov ľudstva. Spomeňme víťazstvo nad obrnou v Indii, ktoré sa pred desiatimi rokmi zdalo nemožné. Alebo sa pozrime na pokroky v boji proti malárii: počet prípadov sa v posledných desiatich rokoch znížil o 17 percent a počet úmrtí klesol o 26 percent.

Jednou zo sústavne sa vracajúcich tém na krikľavo neúspešnom júnovom summite OSN Rio +20 bola potreba zmeniť spôsob, akým meriame bohatstvo. Musíme vraj odhodiť našu „posadnutosť" hrubým domácim produktom a vyvinúť „zelený" účtovný štandard.

V Nemecku speje k trpkému koncu jeden z najväčších experimentov so zelenou energiou na svete. Nemecko sa kedysi pýšilo titulom „fotovoltaického svetového šampióna", keď rozdeľovalo občanom štedré dotácie (ich celková výška dosiahla viac ako 130 miliárd dolárov), aby investovali do slnečnej energie. Teraz však nemecká vláda sľubuje, že dotácie zoškrtá skôr, ako plánovala, a že počas nasledujúcich piatich rokov podporu ukončí. Čo sa stalo?

Napriek niektorým omylom je Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) pomerne spoľahlivým zdrojom rozumných a zodpovedných odhadov v inak fanfarónskej debate. Rozumné odhady sa, bohužiaľ, nedostanú do bleskových správ. Podľa IPCC sa napríklad morská hladina zvýši do konca tohto storočia o relatívne zvládnuteľných 18-59 centimetrov, pričom médiá a aktivisti pravidelne tvrdia, že by sme mali očakávať vzostup o niekoľko metrov.

Vydávanie neúspechu za víťazstvo je neoddeliteľnou súčasťou rokovaní o klimatických zmenách už 20 rokov. Posledné kolo rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo v decembri v juhoafrickom Durbane, nebolo výnimkou. Rokovania o klíme uviazli na mŕtvom bode hneď po katastrofálnom kodanskom summite v roku 2009, kde závratné očakávania narazili na tvrdú politickú realitu.

Keď sa v októbri predstavovali kráľovnej Margaréte II. noví dánski ministri, dal nastupujúci minister rozvoja najavo svoj vzťah k ekológii tým, že do paláca prišiel na miniatúrnej trojkolke na elektrický pohon. Elektromobil však nedokázal uraziť tridsaťkilometrovú vzdialenosť bez toho, aby mu došli batérie. Minister preto naložil elektrické minivozidlo do prívesu, tri štvrtiny cesty ho ťahal za svojím benzínovým Citroënom a nasadol naň až vo chvíli, keď sa priblížil k televíznym kamerám. Počas tejto akcie vyprodukoval viac uhlíkových emisií, ako keby celú vzdialenosť absolvoval v normálnom aute.

Je nebezpečné domnievať sa, že koniec AIDS je nadohľad. S vírusom HIV žije asi 30 miliónov ľudí z celého sveta, a ak pretrvajú súčasné trendy, tak sa pravdepodobne ďalších 30 miliónov v nasledujúcich desiatich rokoch nakazí.

Uprostred rastúcej vlny obáv z klimatických zmien schválilo mnoho krajín v prvých rokoch nového tisícročia zákony, ktoré zakazovali alebo silne obmedzovali prístup ku klasickým žiarovkám. Cieľ bol pochopiteľný: keby všetci ľudia na svete nahradili väčšinu klasických žiaroviek energeticky úspornými „kompaktnými žiarivkami" (CFL), mohli by sme ušetriť 3,5 percenta všetkej elektriny a o 1 percento znížiť emisie CO2.

Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy (IPCC) vyvolal v máji mediálny rozruch. Prvý riadok tlačového vyhlásenia konštatoval: „Takmer 80 % svetovej dodávky energie by sa dalo do polovice storočia zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov, ak by to podporila správna a ústretová verejná politika."