Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy.“

Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Rozumieme tomuto podobenstvu z Evanjelia podľa Jána?

„Duch nemá mäso ani kosti!“ Ježiš musel svojich učeníkov zjavne zbaviť mnohých pochybností. Zrazu sa ocitne uprostred svojich učeníkov. Netušia, odkiaľ prišiel ani ako tam vošiel.

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil, tvár mu zažiarila ako slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

Je to naozaj tak, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú najdôležitejšie v živote. Ale presne v tomto základnom vzťahu sa často udejú aj prvé zranenia, ktorých následky sú citeľné po celý život.

Keď Ježiš tiahol cez mestá a dediny v Galilei, všade navštívil miestne modlitebne, synagógy a hovoril k ľuďom. Musel ľudí fascinovať, lebo prichádzali v zástupoch, aby si ho vypočuli.

Biblia miluje obrazy. Nehovorí v abstraktných pojmoch, ale v podobenstvách. A Turíce sú tiež jedným takým obrazom.

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k Ježišovmu hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Takže to prvé ráno po Veľkej noci stojí v popredí udalostí práve táto žena.

Keď sa idem prejsť do vinohradov pri mestečku Retz, zakaždým znova žasnem nad viničom a nad prácou vinárov. Priznávam, že prechovávam zvláštnu lásku k vinohradníckej krajine okolo Retzu.

Ale ako Ježiš rozoznal, čo je vôľa Božia? A ako to ja spoznám vo svojom živote? Ježiš má na to dve cesty.