Keď hrozí

Otvorená dskusia o našej slobode, zlyhaniach a nádeji na zmenu.

Keď si novozvolený francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vybral v máji tohto roka za svojho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera, zabil hneď dve muchy jednou ranou: vzal do svojho tímu jedného z najrešpektovanejších Francúzov, a pokoril tým opozičných socialistov.

Tri posledné mesiace zmenili Alana Johnstona zo známeho na veľmi známeho človeka. Reportér BBC v pásme Gazy sa stal obeťou únosu miestnej islamistickej skupiny, blízkej al-Káide. V požiadavkách na jeho prepustenie sa netypicky zhodli izraelskí i palestínski novinári, tí druhí s vedomím, že v Gaze už aj tak západní novinári nie sú, a že každý z tých, čo tam príde, má sklon byť skôr na palestínskej strane. Aj preto bol únos ťažko čitateľný.

Patril ku generácii študentov, ktorá v roku 1989 kolektívne prekonala strach.

Ako prebiehalo sobotňajšie druhé kolo prezidentských volieb?

Škola bez zvonenia, bez fixného rozvrhu, bez ročníkov. A k tomu všetkému deti, ktoré rozhodujú o jej riadení a pravidlách. Nepredstaviteľné?

Dôležitým momentom Nežnej revolúcie v roku 1989 bola legitimita jej aktérov v očiach verejnosti. Študenti dodali relatívne malým skupinám politického odporu väčšiu silu nielen svojimi počtami, ale najmä tým, že ich hlas nebolo také ľahké odmietnuť.

„Ide tu o vaše dieťa, ide tu o vaše domáce zviera, ide tu o jedlo, ktoré máte na stole,“ dramaticky vysvetľoval americký kongresman Rick Larsen, keď sa vrátil