Po piatich rokoch sa profesor Tomáš Halík vracia na Slovensko, aby podporil dialóg smerujúci k hľadaniu pravdy a zmiereniu slovenskej spoločnosti. Čo si myslí o vyprázdnených kostoloch, v čom zameškala cirkev 200 rokov vývoja, prečo nevie katolicizmus primerane reagovať na modernizmus, kedy sa ideologizuje veda a v čom vidí nebezpečenstvo povrchného konzervativizmu?

Americké prezidentské voľby sa konajú v novembri, už mesiace však zamestnávajú komentátorov a analytikov ako top udalosť tohto roku. Niet divu. Ich výsledok má kľúčový vplyv na stav sveta a najmä jeho bezpečnosť.

Hlavnou témou tohtoročného summitu bude bezpečnosť Európy, ale aj boj s ilegálnou migráciou a záležitosť energetiky.

Dohoda má niekoľko častí, jedna časť sa zameriava na bezpečnosť a obranu, ďalšie sa týkajú hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce.

Britské a francúzske sa konali len pár dní od seba, ich vyhlásenie bolo prekvapením a priniesli zásadný zlom. Toľko k podobnostiam. Výsledok je však odlišný. V Británii zvíťazila umiernená ľavica, vo Francúzsku nezvíťazil nikto, zato posilnili radikáli z okrajov politického spektra.

Výsledky parlamentných volieb vo Francúzsku sú prekvapením, aj keď nie veľkým. Posilnila krajná ľavica a pravica, zatiaľ čo Macronovi centristi utrpeli porážku. Ale menšiu, ako sa všeobecne očakávalo.

Národné združenie (RN) chce po dnešnom druhom kole hlasovania prevziať kľúčovú úlohu vo francúzskej vláde.

V nedeľu sa koná len prvé kolo volieb, ktoré poskytnú obraz o celkovom sentimente voličov, druhé kolo bude 7. júla.

Rozdelenie najvyšších funkcií dbá na rovnováhu medzi európskymi politickými stranami, väčšími a menšími členskými štátmi a geografický princíp ako aj na rodové zastúpenie.

Hovorí sa o nich ako o najdôležitejších francúzskych parlamentných voľbách za celé desaťročia. Krajina galského kohúta stojí medzi dvoma mlynskými kameňmi: pravicovými a ľavicovými extrémistami.