Patril medzi prvých signatárov Charty 77, pohyboval sa v disidentských kruhoch a prispieval do samizdatovej tvorby.

Začínal ako zlatník, neskôr sa venoval matematike a počítačom, potom sa pod vplyvom Jana Patočku dal na filozofiu a antropológiu, po novembri 1989 vstúpil do politiky, bol ministrom školstva, prezidentským kandidátom. Neskôr sa vrátil späť do akademického prostredia. Prečítajte si archívny rozhovor s profesorom Janom Sokolom, ktorý 16. februára zomrel vo veku nedožitých 85 rokov.

Nad dielom a osobnosťou filozofa Jana Sokola, ktorý minulý týždeň vo svojich 84 rokoch zomrel, v nasledujúcich textoch uvažujú vysokoškolský pedagóg Anton Vydra, pomocný pražský biskup Václav Malý, matematička a občianska aktivistka Kamila Bendová a literárny vedec Peter Zajac.

Knižný rozhovor s filozofom Janom Sokolom sa po jeho smrti 16. februára 2021 stal duchovným testamentom vnútorne bohatého a súčasne angažovaného muža – realistu.

Ešte počas spoločného štátu spoluvytváral kľúčové transformačné zákony, podieľal sa na tvorbe českej Ústavy. Dnes prednáša o budovaní štátu. A v euroskeptickom Česku sa hlási k federalizácii Únie. Daniel Kroupa.

Česká televízia odvysielala na svojom druhom kanáli nový dokumentárny film Borisa Jankovca Jan Patočka: darovat smrt.

Pred štyridsiatimi rokmi – 1. januára 1977 – začala oficiálne svoju neoficiálnu činnosť Charta 77. Čo znamenala táto iniciatíva vtedy a čo pre nás znamená dnes?

Ján Langoš získal in memoriam ocenenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy od prezidenta Andreja Kisku. V knihe Ján Langoš: Strážca pamäti zozbieral Alexander Balogh výpovede tých, ktorí ho osobne poznali. Z knihy vyberáme niekoľko úryvkov.

Pred štyridsiatimi rokmi, prvého januára 1977, vznikla Charta ´77.  Ján Čarnogurský raz povedal, že komunizmus bol natoľko totalitný režim, že v zápase s ním musel každý národ siahnuť na dno svojej podstaty. Na Slovensku bolo najsilnejším oponentom komunizmu kresťanstvo, v Česku to boli intelektuáli

Počúvať o vzoroch slobody je vždy vzrušujúce. Vtedy, keď nás nadchýnajú svojimi autentickými životmi, i vtedy, keď prenikáme hlbšie do toho, v čom zlyhali. Taký je príbeh Marcela Strýka. Prudké vzopätie muža, ktoré vyústilo do trpkého konca.