Návšteva červenokamenského hradu je dobrý tip na výlet. Pre väčšinu rodín, žijúcich v okruhu 50 km, je to dokonca niečo ako povinná jazda. Svoje si tu nájdu tí, čo majú o históriu seriózny záujem, aj tí, čo si chcú len príjemne užiť nedeľné popoludnie v historických kulisách.

Tonik a malária. Na prvý pohľad zvláštna kombinácia, avšak známy horký nápoj a smrteľnú tropickú chorobu naozaj čosi spája. Tým spoločným menovateľom je chinín.

V tomto desaťročí prišlo k pozoruhodnému pokroku v oblasti najväčších problémov ľudstva. Spomeňme víťazstvo nad obrnou v Indii, ktoré sa pred desiatimi rokmi zdalo nemožné. Alebo sa pozrime na pokroky v boji proti malárii: počet prípadov sa v posledných desiatich rokoch znížil o 17 percent a počet úmrtí klesol o 26 percent.

Kedysi pred štyrmi rokmi si študent Miroslav Lisinovič zo Šaštína povedal, že spojí tri svoje špecifické záujmy do niečoho užitočného. A vznikol z toho jedinečný blog o slovenských kalváriách.

Na svete sa podľa dipterológov, teda odborníkov na dvojkrídly hmyz, potuluje vyše tritisícpäťsto druhov komárov, v Európe sto a na Slovensku päťdesiat. Dá sa vôbec proti takejto presile ubrániť? Vieme, aké riziká nám hrozia?

Obštrukcie, polená pod nohami, naťahovanie času. Tak charakterizujú členovia Kalvárskeho fondu (KF), ktorý má od roku 2008 v správe banskoštiavnickú kalváriu, postup Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Banskej Bystrici.

Benátsky súd odsúdil talianskeho podnikateľa Antonina Vadalu na deväť rokov a štyri mesiace väzenia za pašovanie drog z Južnej Ameriky do talianskej Kalábrie. Malo ísť o kokaín.

V sobotu sme navštívili Skalicu. Je to malebné mestečko. Prvý raz som ho navštívil 12. januára 2016. Spolu s veľkým zástupom sme vtedy odprevádzali Tónka Srholca na miesto posledného odpočinku. 13.augusta 2017 som tu bol znova. 

Rezidenčné vilky na Kalvárii zo 17. storočia? Zvláštny nápad, no v Banskej Bystrici, zdá sa, možný. Výstavbu presadzuje Biskupstvo Banská Bystrica ako vlastník spoločne s mestom a krajským pamiatkovým úradom. Proti je „iba“ šesť členov petičného výboru a stovky pobúrených občanov.

Banskoštiavnicka Kalvária trpí, jej mobiliár sa ukrýva v azyle, no napriek tomu „žije“ ďalej. Dva roky po tom, čo sa ju miestnym aktivistom podarilo zapísať do zoznamu sto najohrozenejších pamiatok sveta, putuje po vlastnej ceste duchovnej a materiálnej obnovy.