Vyzerá to ako peklo občianskej vojny. Zo zapálených pneumatík sa valí dym, maskovaní mladíci hádžu na policajtov zápalné fľaše, polícia reaguje vodnými delami a streľbou gumovými projektilmi. Tie sú pri teplotách pod mínus desať stupňov takmer smrtiacou zbraňou.

Je nedeľné popoludnie. Možno až teraz mnohým obyvateľom východoukrajinského miliónového Donecka došlo, čo sa to s ich mestom v minulých týždňoch stalo. „Počula som, že voľby nebudú,“ hovorí žena predavačke v obchode s potravinami, ktorý som si kúsok od centra tohto mesta hutí, baní a futbalu obľúbil.

Mám pocit, že som sa ocitol na nesprávnom mieste. Terminál na Letisku Sergeja Prokofjeva sa oceľovo leskne, vonku stoja vzorne vyrovnané taxíky, veziem sa ulicami plnými zelene a kvetov, po bezchybnom asfalte.

V lotyšskej Rige, mnoho stoviek kilometrov od najvýchodnejších poľských hraníc, omnoho bližšie k starobylému ruskému Pskovu či k Petrohradu, máte pocit, že ste na krok od Nemecka, a nie od Ruska. Takmer osem storočí to bolo prevažne nemecké mesto.

Mnohí cudzinci si ich pletú so sexshopmi. Sú to obchody bez okien, polepené reklamami, väčšinou na alkohol, a s veľkým svietiacim nápisom „18“. Môžu teda naozaj vzdialene pripomínať predajne pornografie a erotických pomôcok. Na každom však žiari aj nápis „Národná trafika“.

Na brehu Nisy, asi päťdesiat kilometrov od českých hraníc na sever, leží jedno z miest na poľsko-nemeckej hranici, ktoré rozdelila druhá svetová vojna.

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Dom odborov na kyjevskom Námestí nezávislosti je jedným z centier protestov. „Tie obrázky sme všetci mali v učebniciach,“ ukazuje na steny štyridsiatnik, počítačový programátor Oleh. Áno, visia tu obrázky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Toto je však nová ukrajinská revolúcia.

Ako má novinár konať v nenormálnej situácii, keď podpredseda vlády vlastní dva mienkotvorné denníky? Odpoveď prišla v minulých dňoch priamo z Lidových novín, patriacich Andrejovi Babišovi. A bola oslobodzujúco priamočiara.

Je krásne popoludnie na prelome leta a jesene. Kyjevský Chresčatyk sa kúpe v slnečných lúčoch, okolo kvetinových záhonov na Majdane korzujú mamičky s kočíkmi, v kaviarňach pri stolíkoch posedávajú študenti. Mám pocit, akoby sa mi celá tá ukrajinská revolúcia, ktorej tu miestni nepovedia inak ako Majdan, len prisnila.