Maroš Hečko má vo svojom vydavateľstve Azyl zvyk vydávať albumy v „dávkach", v dôsledku čoho sa naraz vydané albumy niekedy navzájom zatienia. V prípade aktuálne vydanej dvojice albumov by to bola veľká škoda.

Chápanie filmu iba ako tovaru väčšine autentických tvorcov kole oči a najmä ho zazlievajú zákonodarcom a administrátorom kultúry. Administrátori kultúry v tom však nie sú sami.

Prvý skutočný dotyk s hudbou bol v druhom alebo treťom ročníku ZŠ, keď som dostal so sestrou kotúčový magnetofón. Šiel som k sesternici, ktorá mala, tiež na kotúčaku, nahrané pesničky The Beatles. Keďže žiadne prepojovacie šnúry neexistovali, priložil som mikrofón k jej reprákom a nahral som si Revolution a spol. Nahrávka bola príšerná, ale počúval som ju do nemoty, až kým sa páska nezodrala.

V

Veľké dejiny treba prežiť. Malé dejiny – osobné príbehy v tých veľkých dejinách – treba prežuť, zvládnuť, stráviť a prevziať za ne zodpovednosť. Nemusia to robiť analytici. O dosť lepšie je, keď to robí umenie a umelci.

Narodil som sa v roku 1967 a nikto z mojej mnohopočetnej rodiny nebol spolupracovníkom ŠtB. Tento problém som z úzkeho okruhu rodiny proste nepoznal.