Reeperbahn 2012. Festival v Hamburgu, kde je medzi veľa klubmi a divadlami aj dosť sexshopov a bordelov. Kedysi to bolo vnímané asi naopak, teraz sa aj vďaka tomuto festivalu táto čarovná časť mesta stáva čoraz známejšou aj medzi súčasnými muzikantmi... ááá, zvolá znalec, veď tak to bolo vždy, veď práve tu začínali The Beatles. A keď si pozriete vývesku maličkého klubu a vidíte, kto všetko tam hral, tak vám je jasné, že podobných beatlesáckych príbehov sa tu odohralo niekoľko. Niečím ma to fascinuje – ako dokáže more či veľká rieka zamiešať charakter mesta, ako sa v štvrtiach s najhoršou povesťou, ktoré by mnohí moralistickí buldozéristi najradšej zrovnali so zemou, stretáva celý svet, ako sa tam okrem vykričaných podnikov vytvárajú divadlá, kabarety, galérie, ako tam vidíte tie najsmutnejšie i najúžasnejšie veci, ktoré sprevádzajú ľudstvo.

Občas tu píšem o Federácii spoločenského hokeja. Mnohí to nechápu, a vôbec sa im nečudujem. Toto píšem na turnaji, kde oslavujeme dvadsať rokov od založenia Federácie. FSH sme založili na internáte Družba II v roku 1992. Internát Družba postavili v Bratislave v druhej polovici dvadsiateho storočia pri Karloveskom ramene, neďaleko bývalej krčmy Riviéra. Na výstavbu sa použili tie najušľachtilejšie panely, ktoré dvíhali tie najelegantnejšie žeriavy. Samotná budova Družby II je z architektonického hľadiska čarovná.

Máj je pekný mesiac. Nádherný. Prvý máj je výnimočný. Najväčšiu úctu mu dali bratia Česi, ktorí si ho spolu s prvým aprílom – ďalším rovnako pekným a dôležitým dňom – uctili až tak, že ho vyčlenili z mesiacov a dali mu zvlášť meno. První máj. Apríl. Ostatné májové dni sú v Česku květnami, aprílové zas dubnami. Neviem, ako majú riešené kalendáre, či majú štrnásť mesiacov a v mesiacoch máj a apríl je len jeden deň. V každom prípade ich treba za tento prístup oceniť, oba dni si zaslúžia samostatné pomenovanie.

Turnaje v spoločenskom hokeji majú svoje čaro. Napríklad taká ľadová jaskyňa. Zemeguľa má 4,6 miliardy rokov. Zemeguľa? Pojem zemeguľa by mohol napadnúť ktorýkoľvek vedec, napríklad taký Martin Mojžiš by ma za toto slovo minimálne poučil.

Pred štyrmi rokmi o Love Parade napísal: „Hrubý nemecký hlas skreslený aparatúrou a slová o spoločnej odvahe celého národa raverov spontánne pripomenú reči na masových sprievodoch éry tretej ríše. Všetky zraky sa poslušne upierajú na zlatú sochu anjela a hlavne na obrovské logá reklamných partnerov.“ Michal Hvorecký.

Na tohtoročnom medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour sa Slovensko prezentovalo ako vždy prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Svoju expozíciu sústredilo najmä na blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. V stánku bola malá plocha simulujúca ľad a športovú udalosť roka podporili autogramiádou aj dvaja naši hokejisti.

Optimizmus, ktorý zavládol v raných fázach zotavenia sa z finančnej krizy a recesie, teraz ustúpil triezvejším hodnoteniam krátkodobých, strednodobých a dlhodobých výziev, ktorým čelí globálna ekonomika i jej národné časti.

Oboma lídrami popieraná spolupráca medzi ĽS NS a Smerom nie je len jalovou správou uniknutou z Threemy, ale reálnou spoločenskou hrozbou. O jej závažnosti rozhodnú onedlho voliči.

Tým, čím je pre nás hokej, je pre Maďarov vodné pólo. Vodné pólo hrá vo svete 194 krajín (toľko je zaregistrovaných vo federácii FINA), ľadový hokej 65 (toľko je v

Veľká cena Eurovízie, modernejšie Eurosong, ma v živote zaujala trikrát. V ranom detstve, keď Sandie Shaw spievala bosá Puppet on the String, čo som potom ochotne predvádzala každej návšteve u nás doma. ABBU som prepásla, zato vystúpenie Michaela Flatleyho v Dubline, ktoré odštartovalo masový záujem o írsky tanec, mi neušiel.