Vstávať na poslednú chvíľu, nepamätať si cestu autobusom, rozlepiť oči až v práci a tešiť sa na koniec zmeny. Čo tak skúsiť celé to otočiť? Tí, ktorí sa nevedia nabažiť vstávania o piatej ráno, vraj prekypujú šťastím.

Naša každodenná komunikácia sa zakladá na neviditeľných pravidlách, ktoré pôsobia podvratne na to, čo je vyslovené či oficiálne. Napriek tomu sa bez nich nedokážeme zaobísť.

Očkovanie na Slovensku viazne. Budeme radi, keď sa zaočkuje polovica obyvateľstva. Čo tá druhá polovica? Prečo sa nechce dať zaočkovať? Viacerí odborníci nám poskytli svoje postrehy.

Zaočkovaní sú tí zodpovední, ale čo robiť, aby ich bolo čo najviac? Pomohlo by, keby mali oproti nezaočkovaným aj ďalšie výhody okrem tej, že si pravdepodobnejšie zachránia život. Napríklad by im vláda mohla ten život zjednodušiť.

Všetci už chceme covidové obmedzenia nechať v minulosti. Je táto méta dosiahnuteľná? Niekde ju už dosahujú a ľudia tam začínajú normálne žiť. Napodobníme ich?

Michal Patarák je psychiater, jeho koníčkami sú filozofia a teológia. V prvej vlne pandémie ho očarila spolupatričnosť skoro ako počas Nežnej revolúcie. Dnes je to inak, hovorí, no strach i stres majú svoje funkcie a možno ich zvládnuť.

Objav prozacu naštartoval zmeny nielen v liečbe depresie, ale aj v jej vnímaní. O depresii, antidepresívach i ďalších liečebných postupoch píšeme z pohľadu psychiatrov, biochemika a ľudí, ktorí sa potýkali s ťažkou depresiou i syndrómom vyhorenia.

O dnešných mileniáloch sa hovorí, že žijú úzkostnejšie životy ako ich rodičia. Prečo sú viac pod tlakom a ako sa to odráža na ich životoch? Je pravda, že častejšie trpia depresiami a podliehajú stresu? A môžeme to vôbec takto zovšeobecňovať?

O zamilovanosti zvyknem položartom hovoriť ako o prvej psychóze. Je prvá, lebo po nej zas a znova prídu ďalšie.

V živote sa nič neopakuje. Máme ohromnú zodpovednosť za každý svoj krok. Naše križovatky sa totiž nevracajú.