Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Voľby do Európskeho parlamentu sme sledovali online.

Európska únia sa pred dvadsiatimi rokmi stala aj našou. Vtedy sme riešili iné dilemy, ale civilizačný rámec trvá a spor sloboda-nesloboda tiež – len sa sčasti presunul na iné fronty. Čo s tým urobia voľby europoslancov?

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

Redaktori .týždňa ponúkajú v diskusii svoje osobité pohľady na normalizáciu a riziko kompromisov, po ktorých si prečítate dva samostatné texty o normalizácii. Na záver sme oslovili niekoľko osobností, aby porovnali svoju skúsenosť s útlakom počas totality a dnešné dianie na Slovensku.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. V prieskume realizovanom v dňoch 17. apríla až 24. apríla odpovedalo 1017 respondentov.

Napriek tomu, že kultúra nepatrí medzi rezorty vytvárajúce veľké zisky a ani medzi silové zložky, každý autokratický režim sa snaží o jej ovládnutie hneď na začiatku svojho pôsobenia. Umelci totiž prinášajú slobodu.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza. Prieskum sa realizoval od 28. marca do 2. apríla.

Na Slovensku je po druhej volebnej prehre v demokratickom tábore „blbá nálada“. Treba sa odsťahovať? Žiť len svoj osobný život? Alebo si pripomenúť, že aj po najtvrdšom mečiarizme svitla nádej? Martin Bútora, František Mikloško a Peter Zajac.

Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.