Trikrát o revolúciách dnešnej Európy. Euru zvonia do hrobu, končí sa novodobá grécka antika a začína sa temný stredovek?

Ako zmení ekonomická kríza svet? Pozorovatelia zo všetkých strán sa zhodujú, že výrazne.

Súčasná svetová kríza je označovaná za najvážnejšiu od čias Veľkej hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Toto prirovnanie je samo osebe dosť zlovestné.

„Vzbura robotov“ nie je veľmi nová téma. A nielen roboti; celá téma zvládania technológií človekom, ktorý si ich sám vytvoril, má už dnes úctyhodnú patinu. Keď som predminulý rok písal pre .týždeň recenziu na obnovené vydanie Čapkovej knihy Továrna na absolutno, s istým údivom som si uvedomil, že text má už sto rokov. A predsa sú tu dnes impulzy, ktoré robia tému znova mladou – a znova, radikálne znepokojivou.

Vzaté z akéhokoľvek konca, diplomacia je povrazolezecké dobrodružstvo bez záchrannej siete. Potlesk obecenstva sa môže v nasledujúcej chvíli zmeniť na nenávistný piskot, a oboje môže byť výsledkom rovnakej miery neporozumenia.

29. novembra zomrel Henry Kissinger – po tom, čo 27. mája tohto roku oslávil 100. narodeniny. Obdobie, ktoré pokryl jeho život, už pri letmom pohľade vzbudzuje pocit závratu zo všetkého, čím svet za ten čas prešiel.

Nervózna a sklamaná atmosféra v krajine smerujúcej k ďalším predčasným voľbám kontrastuje s radosťou v roku 1989 a bezprostredne po ňom. Tento odliv demokratického nadšenia však nie je slovenské špecifikum. Má svoj medzinárodný kontext.