V liste požiadal Fica, aby stiahol decembrovú novelu zákona, ktorá hrozí šesťmesačným trestom odňatia slobody tým, ktorí kritizujú Benešove dekréty.

Veľmi sa mi páči, že Magyar zdôrazňuje, že cieľom spoločnej Európy je, aby si Maďari na Felvidéku zachovali svoju identitu. Súhlasím, že zjednotená a otvorená Európa je najlepším riešením pre zachovanie si identity, tradícií a prekonanie historických animozít.

Ministerstvo kultúry a vedenie rozhlasotelevízie sa správajú ako feudáli a cenzúru a svojvôľu už ani nezakrývajú. Hrajú to na voličov z najhlbších žúmp a tí, ktorí vytvárajú hodnoty, sú pre nich plebs, s ktorými sa vôbec neoddá baviť. Aktuálne sa to prejavili na zrušení dnešného záznamu z odovzdávania cien Rádiohláv.

Keď sa riaditeľom rozhlasovej časti rozhlasotelevízie stal Peter Janků, bolo jasné, že nastanú zmeny. O čom sa šepkalo, to už začalo. Cenzúra ako keby ich jedna machala mala. Aj keď Janků je v tíme KDH. A budeme si ho pamätať ako služobníčka likvidátorov kultúry. To s pamäťou je, samozrejme, metafora: Pre takýchto ľudí miesto v pamäti a histórii nie je.

Rok 2026. Donald Trump je znova prezidentom USA a svetom letí staronová správa: Amerika má opäť záujem o Grónsko. Tentoraz to však nie je vtip.

Budapešť namieta voči novele slovenského Trestného zákona, podľa ktorej sa verejná kritika takzvaných Benešových dekrétov – teda nariadení, ktoré tvorili základ pre vyvlastnenie a vyhostenie etnických menšín po druhej svetovej vojne – stala trestným činom.

Do komentára pre tento týždeň bolo naozaj zložité vybrať, o čom budem písať. Stále sa niečo mení, správa za správou, z domova i zo zahraničia, jedna téma prekrýva druhú, nehovoriac o silných vyjadreniach z každej strany. Vyberiem preto len tri témy demonštrujúce, kde sa aktuálne zhruba nachádzame.

Ach, ako rád by som písal niečo o kultúre a nie o tých, ktorí kultúru u nás likvidujú, myslím tým Ministerstvo kultúry, Fond na podporu umenia a tak. Ale dá sa? No nedá.

V našom voľnom cykle o zvieracích hrdinoch nám dosiaľ chýbali mačky. A to je skutočne nezaslúžené. Preto im venujeme viac dielov. Tu je prvý.

Juliana Mrvová mala od 5. februára do 20. marca 2026 v Galérii White & Weiss výstavu V jej záhrade (rozkoší). Pri tejto príležitosti jej galéria vydala monografiu, ktorá je zároveň jej signatúrou. Názov výstavy je dvojznačný.