Poľskí džezmeni už v 60. rokoch minulého storočia vedeli, čo ponúknuť svetu: slovanskú nostalgickosť Krzysztofa Komedu, expresiu Tomasza Stańka, folklórne inšpirácie Zbigniewa Namysłowského, husľové novátorstvo Michała Urbaniaka...

Leszek Możdżer: Piano (ARMS Records 2004)

„Chystáš sa na Bennyho Golsona?“ opýtal som sa pred niekoľkými dňami kamaráta – džezového hudobníka a fanúšika. „Kto je to?“ schladila ma jeho odpoveď.

Dobrých koncertov nie je nikdy dosť a ešte menej takých, čo potešia aj poslucháčov, ktorým sa daný večer nikam nechcelo.

Hádam najhorúcejšie diskusie, ktoré predchádzali aktuálnemu ročníku „džezákov“ boli venované ich exilu, keďže 36 rokov patrila bratislavská džezová jeseň priestorom PKO.

Ten októbrový piatok bolo z čoho vyberať. Na „džezákoch“ odpaľoval fantastické sóla Francúz Richard Galliano, v Dvorane VŠMU vyvádzali slovensko-indonézski gamelanisti a vypredaná Aréna očakávala „oscarovú“ írsko-českú dvojicu.