Hlavným hrdinom udalostí v Česku je hospitalizovaný prezident Miloš Zeman. Vedľajšiu, ale dôležitú rolu hrá podivná trojica z jeho kancelárie: kancelár bez bezpečnostnej previerky Vratislav Mynář, žalmujúci hovorca Jiří Ovčáček a prezidentovi radiaci Martin Nejedlý bez bezpečnostnej previerky. Zapája sa polícia, kontrarozviedka, hlavná hygienička, ale aj ústavní právnici, a tak sa zapojím aj ja.

Debata o možnosti zaviesť povinné očkovanie proti covid-19, či už plošne, alebo aspoň pre určité skupiny, je v súčasnosti v plnom prúde v mnohých krajinách. Na Slovensku zatiaľ skôr prihrieva populistickú polievočku niektorým politikom a rozvášňuje skupinky pred parlamentom a Prezidentským palácom, odbornosť ide akosi bokom.

V posledných dňoch v spoločnosti rezonuje téma protestov proti očkovaniu, vládnym opatreniam v boji proti covid-19 alebo dokonca proti „hygienizačnému teroru“, nech už to znamená čokoľvek. Podľa niektorých je zhromažďovacie právo absolútne. Jediný zádrheľ je v tom, že to vôbec nie je tak.

Už viac ako týždeň sa zobúdzame v 21. storočí v našich geografických šírkach do bezprecedentnej vojenskej agresie zo strany Ruska proti Ukrajine. Situácia nás na Slovensku nenecháva chladných.

Všetci sme videli video, kde „dobrý chlapec“ Bohuš Garbár, spolupracovník dezinformačného a už konečne aj zablokovaného média Hlavné správy, prijíma dvakrát 500 eur od de facto vojenského pridelenca ruskej ambasády Sergeja Solomasova. Rozoberme si ho v súvislosti s diplomatickou imunitou.

Protipandemické opatrenia tu už máme tak dlho a toľko, že už ani srnka netuší, aké sú aktuálne platné. Nejaké určite. Väčšina z nás sa naučila vnímať aspoň základy – kedy sú otvorené školy, obchody, služby, prinajlepšom aj hromadné podujatia. Aspoň pravidlá nosenia respirátora sa pomerne ustálili, hoci pre niektorých sú stále nu-lit-né. Pravidlá na papieri však nie sú to isté čo pravidlá v reálnom živote. A tak sa pýtam, pre koho platia protipandemické opatrenia v reálnom živote? A mám jednu hypotézu – pre poctivých a nebohatých.

Pred pár dňami obehla tlačou správa, že Lucia Ďuriš Nicholsonová zakladá novú politickú stranu s názvom – Jablko. Nuž teda, nech sa páči niečo z cyklu prostonárodných povestí slovenských politických.

Slovensko je zvláštna krajina. Malá veľká krajina. Krajina, v ktorej v parlamente nemá väčšinu ani koalícia, ani opozícia. Krajina, ktorá sa aktuálne krúti hlavne okolo čísel 363 a 76 a už príliš dlho okolo osoby Igora Matoviča. A po novom aj krajina, ktorej susedia v schengenskom priestore zavádzajú hraničné kontroly. Je to krajina zvláštnych počtov.

Nedeľňajšia tragédia na zastávke Zochova, pri ktorej vyhasli životy nevinných študentov, nenechala nikoho chladným. Právo si určitý odstup ale zachovať musí. Tento článok bude o právnej kvalifikácii tejto udalosti – alebo nehody?

Spojenie „liberálna demokracia" zaznieva z úst demokratov čím ďalej, tým menej. Zato z úst kadekoho iného až príliš často, s cieľom vyprázdniť tento pojem od jeho skutočného obsahu a nahradiť ho niečím vlastným. A to sa mi vôbec nepáči.