Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Novela ústavy posilnila moc Roberta Fica a oslabila opozíciu, no zápas o budúcnosť neskončil. Protesty v uliciach sú jasným prejavom vôle ľudí brániť demokraciu a ukotvenie Slovenska v Európskej únii a na Západe.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Sú spory liberálov a konzervatívcov neriešiteľné? Ak nie, komu vyhovujú? Trpí dnešná rozvadená slovenská opozícia nezmieriteľnými ambíciami alebo zmätením jazykov? Zjednotí ju aspoň spoločná hrozba? Dokážu ju jej lídri rozpoznať?

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

„Gény sa dedia z rodičov na potomkov a často určujú vlastnosti ako farba vlasov, osobnosť a dokonca i farba očí. Moje gény sú modré,“ zaznieva od Sydney Sweeney v reklame pre značku American Eagle. Nasleduje voice-over, ktorý hovorí: „Sydney Sweeney má skvelé džínsy.“

Prezident a pár politikov sa nechali odviesť, navliecť do vojenských uniforiem, zložili prísahu a mobilizujú verejnosť pre službu v ozbrojených silách alebo aspoň ich zálohách. Máme sa báť?

Je leto, a tak chcem v tomto trochu menej turbulentnom období napísať o človeku, ktorý si zaslúži našu pozornosť a ktorý je podľa mňa dobrým príkladom toho, ako sa majú vykonávať dôležité funkcie v štáte a ako netreba podliehať predsudkom.