Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.

Posledné cesty a vyhlásenia Vlády SR nasvedčujú celkom nepokrytému odmietnutiu cesty nastúpenej pred 35 rokmi. Čo získame? Vďačnosť a investície despotov? To je skok bez záchrannej siete.

Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

„Začnite s vysťahovaním!“ bolo známe heslo, ktorým presne pred 80 rokmi začalo Slovenské národné povstanie. Povstanie v krajine, ktorá bola verným vazalom nacistického Nemecka, Slovensko katapultovalo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes potrebujeme prúdy, ktoré nás vytrhnú z papule nacizmu. Tentoraz ruského.

Keď na Slovensku vládol zdanlivo nepremožiteľný mečiarizmus, moc siahla aj na Slovenské národné divadlo a v zápase s kultúrnou obcou prehrala. Zopakuje sa dnes prehra arogantnej moci? V .pod lampou je odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička.

Kolégium pamäti národa – skupina 125 osobností kultúrneho, spoločenského a občianskeho života - vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Bol policajným prezidentom, takže má skúsenosť so silou a útokmi korupčného prostredia. Dnes je poslancom za opozičné PS a vidí silu vládneho revanšu. Napriek tomu tvrdí, že koalícia stratí silu a potom aj moc. Jaroslav Spišiak.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?