Januárová rieka

.katarína Chládeková .časopis .týždeň vo svete 21.06.2014

Hovorí sa, že keď Boh stvoril svet, na siedmy deň si odpočinul v Riu de Janeiro. Niečo na tom asi bude. Nádherné mesto, známe výbornou klímou, sa totiž prítomnosti Boha teší dodnes. Z vrchu Corcovado, ktorý čnie 710 metrov nad morom, sa na tú záľahu ľudí pozerá tridsaťmetrová socha zmŕtvychvstaného Krista. Roztvorená náruč, otvorené srdce, dobrosrdečnosť. To nie sú len vlastnosti Krista, ale aj brazílskeho národa. Ak navštívite tento kus raja, privíta vás nielen ich kokteil caipirinha, ale aj úchvatné pláže, indiánske slnko, mocný oceán a tradičné jedlo feijoada – fazuľovica. Alebo samba a karneval, neodmysliteľná súčasť Ria a celej Brazílie. Sú to noci tanca a fantázie. Karneval je však aj príležitosťou na krádeže, nákup drog a prostitúciu. Áno, v Riu je kriminalita, ale platí jedno: Dodržuj pravidlá, upozornenia, odporúčania a nič sa ti nestane.

Upíri, čo majú radi ľudí

.peter Bálik .časopis .film 01.06.2014

V novom filme Prežijú len milenci sa režisér Jim Jarmusch cez upírsky pár vyjadruje k súčasnému svetu.

Bezpečná divočina

.veronika Balážiová .časopis .týždeň vo svete 11.05.2014

Za divočinou netreba v Ekvádore chodiť ďaleko. Je to malá krajina a všetko je blízko. Ja som si odskočila do Amazonského pralesa v rezervácii Yasuni. Ekvádor patrí medzi 17 biologicky najrozmanitejších krajín sveta. Doba ľadová tu nezničila niektoré rastliny a mikroorganizmy, ktoré majú pre svet veľkú hodnotu. Práve s týmto bohatstvom vedia narábať aj šamani kmeňa Waorani. Tí sa s civilizáciou dostali do styku ako posledný kmeň až v roku 1950, keď sa jedno dievčatko z pralesa dostalo do civilizácie a opísalo, ako žijú. Ešte aj ostatné indiánske kmene uznávajú ich bojové taktiky.

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 11.05.2014

Nedávno mi psychológ Přemysl Mikoláš, ktorý sa už roky stará najmä o deti s rôznym postihnutím, povedal: „… Také si říkám a věřím, že svou práci nedělám pro dobrý pocit anebo pro ocenění zvnějšku. Jednoduše je to dobrá věc, vidím, že to pomáhá, a fakt mi to stačí. Funguje mi to takhle i v rodině a cítím se svobodný.“ Alebo Peter s Martinou. Práve založili rodinu. Martine už po chemoterapii a ožarovaní opäť narástli vlásky a vrátila sa do práce s deťmi trpiacimi nedostatkom lásky a pokrivenými vzťahmi v rodinách.

V cestovaní hľadám hlbší zmysel

.peter Bálik .časopis .promotion 25.01.2014

Už dvadsať rokov cestuje do rôznych tajomných kútov sveta, aby na cestovateľskom festivale BUBO bál, ktorý sa uskutoční 1. a 2. februára v bratislavskej Inchebe (Expo Aréna), porozprával svoje zážitky. Zakladateľ populárnej cestovky BUBO Travel Ľuboš Fellner.

Úvahy po jednej oslave

.peter Švec .alexandra Kolenová .časopis .veda 25.01.2014

Pred necelým rokom mali autori tohto článku možnosť zúčastniť sa v rámci pracovnej konferencie na oslave osemdesiatin profesora Hansjoerga Riehma.  Okolo jubilanta stáli ďalší výnimoční odborníci z celého sveta, ktorí spolu s ním sformovali moderné princípy liečby detských leukémií. Hovorili za náš svet detských onkológov, za deti a ich rodiny.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 27.10.2013

Žijeme v čudnom čase. Z jednej strany sa ozývajú apokalyptické reči o konci slobodného sveta, z druhej samochvála, že žijeme v najlepšom z možných svetov. Pre človeka, ktorého najvyššou hodnotou je ľudská sloboda, je ponovembrový čas tak či tak vyvrcholením slovenských dejín, aj keď vie, že dnešné Slovensko nie je najlepším z možných svetov. Nie sme rozdielnou, ale rozdelenou spoločnosťou, nie sme spoločnosťou práva, ale bezprávia, ešte stále ostávajú niektorí z nás za dverami, uzavretí múrom a ohradení plotom, spoločnú budúcnosť ešte stále predurčujú naše odlišné minulosti.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 26.04.2014

Ukrajina je ako vo vývojke. Jej fotografia už má kontúry, aj keď je obraz ešte nejasný. Niektoré veci však už možno povedať s istotou. Na Ukrajine sa odohráva najväčší agresívny zásah do suverenity štátu za posledné štvrťstoročie a pokus o radikálnu zmenu povojnovej geopolitiky. Rusko sa vydalo na dráhu revizionizmu, ktorý nemá časové ohraničenie. Pod hlavičkou Nového Ruska siaha do obdobia Kataríny Veľkej, ale aj do čias Kyjevskej Rusi. Na rozdiel od nemeckého revizionizmu, ktorý bol územným výsledkom porážky v prvej svetovej vojne, dnešný ruský revizionizmus je výsledkom vnútornej implózie komunistického systému, ktorého dôsledkom bol aj rozpad Sovietskeho zväzu a vznik Ruska po Janajevovom pokuse o puč v auguste 1991.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 06.04.2014

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 16.03.2014

Cár Ivan Hrozný strihal bojarom brady. Stalinovi spolustolovníci sa odvážili rozprávať o Stalinovi len na záchode. Netušili, že ich odpočúva a hovorí im klozetoví Sokrati. Putin si to už myslí o celom svete a nepotrebuje ho ani odpočúvať. Má to ohúrenie, bezmocnosť a nárek, že sa nedá nič robiť, ako na dlani. Ruská okupácia Krymu sa síce všeobecne chápe ako flagrantné porušenie povojnového usporiadania sveta, popretie princípu suverenity, zakotvené v Charte OSN a nebezpečný precedens, zavádzajúci do svetovej politiky princíp ber, koľko vládzeš, ale rovnako začína pribúdať slov o tom, že treba chápať aj Putina, ktorý vníma suverenitu ako mocenský nástroj, a nie ako právo. Putina nie je ťažké pochopiť; robí len to, čo mu dovolia iní. Ťažšie je pochopiť tých iných.