Zhrozili ste sa nad sebou, keď ste zistili, že vôbec nepoznáte meno nového prezidenta EÚ, o ktorom dnes ráno písali v novinách? Nevešajte hlavu, s výnimkou Belgičanov patríte k väčšinovému stádu obyvateľov EÚ.

Nedávno sme na tomto mieste písali o šialenom nápade rakúskych Zelených kriminalizovať odporcov potratov, ktorí dávajú najavo svoj názor verejnými prejavmi. Prešlo pár dní a prišiel ďalší dôkaz,že nápady tohto druhu nemajú v Európe iba nejaké okrajové obskúrne skupiny.

O Richardovej slobode a Mikulášovej nočnej more, o berlínskych gymnáziách, chameleónovi Barrosovi a Krivošíkovom fígli.

Slovenskí politológovia interpretujú výsledky volieb do europarlamentu nie na základe reality, ale podľa vlastných snov a túžob.

Názor, že masívna rozvojová pomoc Afrike omnoho viac škodí než pomáha, nie je šokujúci ani objavný. Tento názor však teraz získal nového, atraktívneho zástancu: vzdelanú ekonómku a Afričanku Dambisu Moyovú.

Úroveň kultúrnej spoločnosti sa nepozná iba podľa úrovne prezidenta, ktorý rok a pol rozmýšľa, ako porušiť ústavu, a potom to spraví neuveriteľne babrácky, ale aj podľa úrovne humoru, ktorou spoločnosť na politické poklesky reaguje. Žiaľ, my sa nemôžeme chváliť ani prezidentom ani humoristami.

Marek Vagovič a Martin Hanus hovoria o prvom tohtoročnom čísle . týždňa

V najnovšom vydaní .týždňa je s Radoslavom Procházkom veľký rozhovor, ktorý robil Martin Hanus.

Vladimír Mečiar sa mýlil takmer vo všetkom, čo kedy povedal. Ale minimálne dvakrát v živote bol prorokom: keď raz o Ivanovi Gašparovičovi vyhlásil, že „jeho danosti mu neumožňujú vykonávať funkciu prezidenta dôstojne“. S odstupom asi 15 rokov sa taktiež plne potvrdila jeho slávna téza, že Ústavný súd je „chorý prvok na scéne“.

Počas minulého a tohto týždňa sa traja moji kolegovia – Jaro Daniška, Martin Hanus a Jožko Majchrák – vyjadrili vo svojich blogoch k odvolaniu arcibiskupa Bezáka. Všetci traja volili uvážlivé slová, ale medzi riadkami to pre Roberta Bezáka nedopadlo práve najlepšie. Tak sa pokúsme ísť ešte o kúsok hlbšie a pozrime sa, čo sa dá prečítať medzi „medziriadkami“.