Najkrajšia hudba je ticho, najkrajší obraz je prázdno. A najkrajšia fotografia je tá, ktorá nevznikla. Ostala iba v mojom oku, v mojej pamäti, pretože som nemal pri sebe fotoaparát. Alebo som ho mal, no s pietou som ho nepoužil.

Nebyť Židovského komunitného múzea (ŽKM), ktoré iniciovalo výstavu Engerau: zabudnutý príbeh Petržalky, netušili by sme, že ku koncu vojny bol kdesi pri dnešnej Inchebe a Auparku, teda v samotnom srdci hlavného mesta, nacistický pracovný tábor.

Keď sme sa s kolegom Andrejom Návojským z Človeka v ohrození pred pár dňami vracali z Afganistanu, všimli sme si pri (neexistujúcej) hranici s Rakúskom v Bergu zabudnutý bilbord – Svetová výstava psov na Slovensku. „Vraciame sa do krajiny, kde sa psy majú lepšie ako ľudia tam,“ vyhrklo z nás spontánne.

Odkedy je vo funkcii, skorumpovaní českí politici nemôžu pokojne spávať. Jej podriadení prestali piť, začali chodiť viac do terénu a otvárať jednu veľkú kauzu za druhou. Najviac ju preslávilo zadržanie Davida Ratha, no ide tvrdo po krku aj mafii a bielym golierom. Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová.

Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Nechcel som už o tejto téme písať. Dával som za pravdu ľuďom v mojom okolí, ktorí opakovali, že pitvanie tohto sporu prinesie viac škody, ako úžitku. Už preto, že stavia proti sebe otcov a synov. Len ťažko môže byť niečo horšie a bolestnejšie.

Ktože stihol pomedzi sviatky navštíviť a aspoň drobnosťou obdarovať priateľov, známych, kamarátov, priaznivcov? Málokto. Pravdepodobne ani absolútni samotári to nestihli.

Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.

V utorok prvého mája zomrel vo veku 87 rokov Vladimír Jukl.