v čase epidémie je najzraniteľnejším miestom spoločnosti zdravotná starostlivosť. Krajina s dobre fungujúcim zdravotníctvom má väčšiu šancu prekonať vlnu epidémie s čo najmenšími následkami na zdravie a životy občanov, a zároveň na ekonomiku, vzdelávanie, kultúru a celkový chod spoločnosti.

„Prvého decembra vyšla oficiálna správa o sťahovaní festivalu Grape na trenčianske letisko. O tomto rozhodnutí ma informoval zástupca festivalu Peter Slameň na stretnutí jedenásteho novembra a šlo o prekvapivý krok. Rok predtým totiž prebehlo stretnutie medzi členmi tímu Pohody a Grapeom, kde sme od troch zástupcov festivalu - Jána Trstenského, Juraja Podmanického a Petra Slameňa – dostali prísľub, že do Trenčína Grape nepôjde. Vzhľadom na osobné i profesionálne vzťahy so všetkými troma sme nemali dôvod pochybovať, že svoj sľub dodržia.

Podporuje rodiny v núdzi, myslí na očnú prevenciu u detí či motivuje verejnosť k zdravej výžive a športu. To je len niekoľko aktivít, na ktoré sa zameriava o. z. BILLA ľuďom. Združenie, ktoré pomáha svojej materskej firme BILLA realizovať projekty spoločenskej zodpovednosti, teraz oslavuje jubilejných päť rokov existencie.

„Medzi gynekológmi je táto téma tabu, hrozí za ňu profesionálna smrť,“ reaguje na otázku o protiprávnych sterilizáciách žien prvý oslovený pôrodník z okolia Bratislavy. Ďalší primári gynekologicko-pôrodníckych kliník reagovali na naše otázky mlčaním. Tri ženy hovoria o svojej bolestivej skúsenosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje od začiatku pandémie pokles počtu neúplných rodín v hmotnej núdzi. Mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú osamelým rodičom a týraným ženám, však hovoria opak: skrytá chudoba v jednorodičovských rodinách rastie.

Rozbieha sa nám tu nemilá tradícia. S príchodom dlhých, zimných večerov prichádza aj nariadenie tráviť tento čas zatvorený vo svojich izbách, obývačkách, či nanajvýš balkónoch. Znova tu máme lockdown. Žiť spoločenským a kultúrnym životom sa stáva prakticky nemožné. Po predchádzajúcich skúsenostiach čas, ktorý je pred nami vyvoláva úzkosť, obavy, či otvára náročné otázky. Ako to zvládnem? Nebude to znova príliš ťažké?

O čom inom sa dá pri hodnotení roka 2021 hovoriť, ako o pandémii spôsobenej vírusom covid-19, o našich zlyhaniach, o tom, čo sme sa vďaka tejto hraničnej situácii o sebe ako spoločnosti a jednotlivcoch naprieč tým slušnejším aj neslušnejším Slovenskom dozvedeli?

Mladomanželov Markétu a Mirka Všelichovcov sme po zotmení stretli neďaleko poľsko-bieloruskej hranice na vopred dohodnutom mieste. Len pätnásť mesiacov po prepustení z niekoľkoročného tureckého väzenia hrajú opäť hru na „mačku a myš“ s poľskými bezpečnostnými zložkami pri pomoci utečencom. Tentokrát už aj s trojmesačnou dcérkou Arian. Prečo si myslia, že by bolo rozumnejšie vpustiť tisíce utečencov a migrantov do EÚ?

Je veľmi pravdepodobné, že pôjde opäť o vyhodené peniaze, ale čo je horšie, tento nápad potemkinovským spôsobom nahrádza jediné riešenie, ktoré nám klope na dvere: povinné očkovanie.

Pred pár dňami sme oslávili ďalšie výročie 17. novembra a bolo to v mnohom milé, ale teraz prežívame na Slovensku aj v strednej Európe ťažké časy. Povedali sme si, že z tých ťažkých časov na chvíľu vystúpime, a šli sme do Oxfordu za slovenskými a českými študentmi.