Dlhé futbalové noci sa skončili. Boli to skvelé majstrovstvá sveta. Mužstvá sa vyrovnali a výborný futbal ukázali vo chvíľach osvietenia aj Uruguaj, Kostarika, Kolumbia, Ghana, Mexiko, Alžírsko či Čile. Viac som čakal od Francúzska a pre Jürgena Klinsmanna, vizionára, ktorý stál pred desiatimi rokmi pri zrode dnešného nemeckého úspechu, som držal palce aj Spojeným štátom. Trest pre Suareza, zranenie Neymara a slabšia forma Messiho vyjavili rolu futbalovej osobnosti v dejinách, ale mne osobne sa najviac páčili Arjen Robben a James Rodríguez.

Tentoraz ma Peter Zajac zaskočil: „Navrhujem ti ako tému majstrovstvá sveta vo futbale. Neviem ako ty, ale ja som futbalový fanúšik a toto sú výnimočné majstrovstvá sveta. Ak ťa futbal nezaujíma, môžeš napísať, prečo ťa nezaujíma.“ Odpísal som: „Uhádol si, nezaujíma.“

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

Patrí k dobrej tradícii európskej nafúkanosti opovrhovať takzvaným ekonomickým myslením. Akoby správať sa altruisticky, ctiť vládu zákona a lásky k blížnemu bolo iba vzácnou nadstavbou osvietenej mysle, a nie tým najekonomickejším správaním sa spoločenstva, ktoré chce prežiť! Opovrhujeme ekonomickým pohľadom na svet, akoby v ňom bolo čosi nízke, pritom na uspokojenie tých najväčších ideálov by úplne stačilo, keby sme sa dokázali správať práve ekonomicky.

Začiatkom novembra vystúpil na košickom festivale Ars nova Gidon Kremer. Svetoznámy lotyšský huslista, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti klasickej hudby, je príkladom toho, že interpret neoslovuje svet len svojím umením, ale aj názormi a postojmi.

Žijeme čudný rok 2014. Napriek vysokej miere bezpečia a prosperity zažívame v slobodnom svete ústup liberálnej demokracie. Súvisí so stratou dôvery vo vlastné sily, ktorá je jeho hybnou silou, s deformáciami a fatálnym porušovaním vlastných pravidiel, s opakujúcimi sa krízami, tendenciou k rozpadu jednotlivých štátov. Zároveň vidíme brutálny nárast hrubého násilia v moslimskom svete, biedy v Afrike a na druhej strane ekonomický vzostup autokratických ázijských štátov.

Diplomatický tlak Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande navštívili koncom minulého týždňa Kyjev a následne Moskvu. V Kyjeve rokovali viac ako päť hodín s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, v piatok popoludní odleteli do Moskvy na stretnutie s prezidentom Putinom. Ukrajina žiada návrat k prímeriu v podmienkach, aké boli dohodnuté v septembri minulého roku.

Rastie na piesčitých pôdach s dostatkom slnka, predovšetkým v Stredomorí. No aj u nás sa mu mimoriadne dobre darí. Vďaka svojej prenikavej, sladkasto záhrobnej vôni patrí medzi najobletovanejšie bylinky sveta. Tymián je totiž láska na prvý pohľad.

Okamihy teroru sú vždy hrozné. Človek je zdesený tým, čo vidí. Tak to bolo pri Dvojičkách v New Yorku, rovnako teraz v Paríži. V prvom okamihu platí absolútne, ultimatívne, bez všelijakých áno, ale, že odpoveďou na karikatúru a smiech nemôže a nesmie byť vraždenie. Nech je ten smiech akokoľvek vyzývavý a karikatúra blasfemická. V druhom okamihu sa začne zdesený svet solidarizovať. Stáva sa Charlie Hebdo. Ľudia vytvoria spoločnú reťaz, mlčky demonštrujú, držia sa za ruky, svet sa otriasa v plači, zahalený v smútku.

Edward Lucas je editor britského časopisu The Economist a bývalý korešpondent denníka The Independent v Prahe. Pozná náš mentálny svet dvadsaťpäť rokov. Podáva o ňom zvláštnu správu: „Porozumieť Čechom a Slovákom bolo obtiažne. Režim radi nemali. Ale nemali s ním až taký problém, aby čokoľvek podnikli. Každý pôsobil unavene.