Horiace a vyrabované domy v Aténach ako kulisa pri schvaľovaní nových škrtov, sú sprievodným javom nevyhnutného odvykania si Grékov od dlhovej drogy. Zlou správou je, že závislá je celá Európa.

Šiesteho júna zomrel významný český spisovateľ Ludvík Vaculík. Prinášame text manifestu z roku 1968, ktorého bol autorom a ktorý sa stal jedným z najdôležitejších textov v Československu počas komunizmu.

Vražda Borisa Nemcova dáva rozhádanej ruskej opozícii poslednú šancu, aby sa konečne zjednotila.

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

V Spojených štátoch sa začal ďalší ročník NFL. Pozornosť fanúšikov je však rozptýlená ďaleko od štadiónov, na ktorých sa zrážajú hviezdy najpopulárnejšieho športu v USA. Liga má vážny problém: domáce násilie, ktorého sa dopúšťa čoraz viac hráčov.

Kniha Jiřiny Olmrovej a Bohuslava Blažeka Krása a bolest (1985) bola pre mňa zjavením pre jednoduchosť myšlienky o tvorivosti laictva, ktorú autori postavili proti neplodnej profesionalite. Jalovú profesionalitu som veľmi dobre poznal z marxizmu a z jeho troch zdrojov. Dobre si pamätám, s akou rozkošou sme snímali v Mozartovom dome zo stien marxistické poučky, keď sa na chvíľu stal po Dome politickej výchovy MV KSS a nabodnutej telefónnej centrále tretiny Bratislavy domovom VPN (Verejnosti proti násiliu) v romantickom období ponovembrovej politiky a laictva.

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.