Prečo si, napríklad, religiózni ľudia myslia, že sú morálnejší ako sekulárni? A prečo mnohí veria viac štátu ako sebe? Prečo sa nájdu aj takí, ktorí veria, že november ’89 bol komplotom s komunistami, že newyorské Dvojičky zničili izraelské a americké tajné služby, aby mohli rozpútať vojnu v Iraku? A mnohým ďalším bludom? K ľuďom, ktorí majú odpoveď na všetky otázky, cítim nedôveru. Nebude to aj tým, že niektoré tajomstvá sú živnou pôdou pre sebaklam, čo je skvelý prostriedok proti strachu z neznáma, proti úzkosti a bezmocnosti?

V piatok sa začína najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival na Slovensku. Najvýznamnejší preto, lebo slovenským divadelníkom a divadelným fanúšikom na niekoľko dní otvorí okno do divadelnej Európy.

Istý britský vedec pomocou výskumu DNA zistil pravú totožnosť najslávnejšieho masového vraha v dejinách. Legendárny Jack Rozparovač bol Poliak.

Narodila sa v Banskej Bystrici, žila na Ibize, v Berlíne, Barcelone. V súčasnosti sa pohybuje medzi Bratislavou, Prahou a Parížom. Od detstva spieva a hovorí, že umelec je vo svojej podstate služobník. Talentovaná pesničkárka a skladateľka Ivana Mer.

Rozvíjať kultúru v regiónoch nie je ľahká úloha. Bardejov má však šťastie na ľudí, ktorí sa o to neúnavne snažia. Medzi nimi je aj dizajnér Peter Javorík, ktorý neznáša mestské nástenky, obalené do červeného plátna.

Keď sa text, duch doby a čin stretnú, dejú sa veci. Napríklad: Elisabeth Nietzsche, inšpirovaná rasovými teóriami svojej doby, spolu s manželom presídlila niekoľko desiatok zaručene árijských rodín do paraguajskej džungle, kde nehrozilo „znečistenie“, a podujala sa vybudovať na sklonku 19. storočia „Nové Nemecko“. Keď sa o niekoľko desaťročí neskôr vydal anglický novinár Ben Macintyre (Elisabeth Nietszchová, poslední árijská kolonie, Praha 2001) do tých končín, našiel niekoľko miešancov s hnedou pokožkou, blond vlasmi a modrými očami.

Ako novinár v Rádiu Slobodná Európa sa venoval najmä Rusku. Keď ho ovládol Putin, Rusko ho prestalo zaujímať. Roky sa potom zaoberal konfliktom v bývalej Juhoslávii. Dnes ho najviac zaujíma to, čo sa deje v strednej Európe. Milan Nič.

Minulý týždeň vypovedal na súde v Prahe blízky priateľ Roberta Fica. Niekdajší obchodník so zbraňami Miroslav Výboh mal objasniť podozrenie, či došlo pri nákupe obrnených transportérov Pandur v Česku ku korupcii na najvyšších miestach. A aj to, či boli pri úplatku za 18 miliónov eur aj Slováci.

Slovensko sa uvelebilo v priemernosti – a je mu tam dobre. Stratila sa akákoľvek ambícia byť elitou. Podstatné je zabezpečiť sa a prežívať. V časoch Česko-Slovenska sme síce často hromžili na Prahu, ale zároveň sme sa chceli na ňu doťahovať. Dnes žijeme v otvorenom svete a naši ľudia, ktorí pôsobia vonku, sú v športe, vede a na iných pracoviskách často nadpriemerne úspešní. Doťahujú sa na kritériá a prostredie, v ktorom žijú. Ale tu nie je na koho sa doťahovať. Bratislava ako hlavné mesto stratila toto postavenie. Na Slovensku panuje a darí sa priemernosti.