Existuje Boh? A ak áno, je taký, ako si ho predstavuje väčšina z nás? Alebo je iný? A ak je iný, je iný len trochu, alebo zásadne? A ak zásadne, je to horšie alebo lepšie? Tieto otázky kladie Štefan Hríb v jeho novej knihe.

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

Nigéria je jednou z krajín, ktoré dokážu zažívať všetky problémy sveta naraz – politické, ekonomické, bezpečnostné a aj náboženské. Svoju kresťanskú perspektívu z východonigerijského štátu Borno do rozhovoru priniesol Martins Uchenna Obidiegwu, ktorý do Bratislavy prišiel na pozvanie organizácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Vznešenosť vnímame prostredníctvom pohybu. Na ceste, ktorej koniec nás vedie k nášmu začiatku, k základným otázkam nášho bytia.

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Keby mal Fond na podporu umenia v časoch „Fica 4“ za úlohu zlikvidovať slovenskú kultúru, nepostupoval by inak. A pozor, tou kultúrou myslíme aj divadelné spolky, či folklórne súbory v menších mestách, aj keď oni radi hovoria o zvrhlej slniečkárskej kultúre.

V akom stave je Slovensko? Čo spôsobilo jeho prepad v mnohých oblastiach? Existuje liečba bez veľkých bolestí a čo sú teraz najpotrebnejšie kroky? Odpovedá bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Dňa 17. novembra slovenské a české Post Bellum v Národnom divadle v Prahe odovzdali Ceny pamäti národa. Medzi laureátmi sú vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaustu, perzekvovaní spisovatelia, predstavitelia undergroundu, skauti, príslušníci cirkví a mnohí ďalší. Medzi laureátmi sú každoročne dvaja pamätníci z Českej republiky, dvaja zo Slovenska a jeden z Ukrajiny. Všetko sú to krajiny, kde pôsobí organizácia Post Bellum a kde pamätníci našim dokumentaristom dokázali, že česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú iba prázdne slová. Začítajte sa do ich príbehov.

Žijeme napätú dobu. V duchu 17. novembra prebieha kriedová revolúcia, na námestiach štrajkujú desaťtisíce ľudí, na železniciach sa zrážajú vlaky. Všetky tieto udalosti je potrebné sledovať, ale nesmieme pritom zabudnúť vnímať aj krásu sveta. A jednou z najväčších krás sú svetové mestá.

Nedávno ma počas unáhlenej chôdze mestom zastavil človek bez domova. Automaticky som vyťahovala peňaženku. On mi však iba potriasol rukou, pozdravil ma a po otázke ako sa mám mi poprial pekný deň a pokračovali sme každý svojim smerom. Žiadne peniaze, iba ľudskosť.