Vo štvrtok 27. februára by mal súd definitívne rozhodnúť o osude bývalého funkcionára Slovenského pozemkového fondu Branislava Brízu. Na zatiaľ poslednom pojednávaní pôsobil sebavedome.

V novom .týždni, ktorý je v predaji od pondelka, 17. februára, si môžete okrem iného prečítať:

Niekoľko ľudí z Pezinka sa na mňa, ako na Pezinčana, obrátilo s prosbou o zverejnenie ich reakcie na návštevu premiéra Roberta Fica na miestnom gymnáziu. Rád tak robím a beriem to aj ako zaujímavý príspevok do diskusie o spanilých jazdách politikov za našimi žiakmi.

Rok 2012 bol rokom, v ktorom sa učitelia a školy pripomenuli verejnosti, a verejnosť si tento učiteľský hlas všimla. To je asi najdôležitejšia správa o školstve za minulý rok. Za pozornosť však toho stojí viac: školské novely, ktoré menia pravidlá prijímania na gymnáziá a stredné školy, ale aj pravidlá hry medzi zriaďovateľmi verejných stredných škôl na jednej strane a cirkevných a súkromných škôl na strane druhej. Dôležité sú aj nové iniciatívy, ktoré sa v školstve dejú, to, že do školstva priamo, ale aj nepriamo vstupujú ľudia z mimoškolských prostredí.

Česká speváčka Iveta Bartošová spáchala minulý týždeň samovraždu skokom pod idúci vlak. Väčšina ľudí si však myslí, že v skutočnosti ju zabili české bulvárne médiá.

Ježišovi učeníci si veľmi rýchlo uvedomili, že ich učiteľ žil preto, aby zomrel a že jeho smrť nebola prerušením, ale zavŕšením jeho života.

Polícia bola na stope podvodníkom, ktorí zrejme chceli okradnúť štát o desiatky miliónov eur. Keď však vyšlo najavo, že v pozadí môžu byť aj záujmy podnikateľov blízkych Smeru, nastal zvrat. Na svete je tak jedna z najväčších káuz druhej Ficovej vlády.

Pre celé generácie Bratislavčanov bola Dynamitka, Dimitrovka či najnovšie Istrochem len synonymom smradu a rozľahlého územia s dymiacimi komínmi či ošarpanými halami. Ale ten pohľad sa pomaličky mení.

Morské vlny občas vyplavia na pobrežie kus nevábne vyzerajúcej hmoty, ktorá na prvý pohľad pripomína úplne obyčajný kameň. Ak na ňu však náhodný okoloidúci natrafí, je to, akoby vyhral jackpot.

Nový český film Andrey Sedláčkovej sa síce volá Fair play, ale v skutočnosti v ňom nikto nehrá fér. Okrem hlavnej hrdinky.