Obvykle v tejto rubrike píšeme o tom, čo sa stalo. Teraz je ale treba povedať aj to, čo sa, chvalabohu, nestalo.

Reforma súdnictva dnes o jeden hlas neprešla. Pre Veroniku Remišovú a Igora Matoviča je osobná pomsta Márii Kolíkovej prednejšia pred bojom s uneseným štátom.

Ruský diktátor sa rozhodol. Jeho televízny prejav bol niečím, čo Európa od roku 1945 nevidela. Je teraz na Západe, aby ukázal, že sa z Mníchova, Postupimi a Jalty poučil. Ak nie, zahodí svoju doteraz úspešnú povojnovú minulosť a otvorí dvere horúcej vojne a agresii primitívneho násilníka.

A máme tu ďalšiu atómovku. Igor Matovič ju predstavil minulý piatok na tlačovej konferencii s príznačným názvom „Ponuka, ktorá sa neodmieta“. Túto odrezanú konskú hlavu teraz hodil do lona koaličným partnerom a vydiera ich tým, že ak za ňu nezahlasujú, tak nie sú solidárni, nezáleží im na senioroch a asi aj zabíjajú mačiatka. Alebo niečo podobné.

Naši zvierací predkovia a aj prví ľudia srsť na tvári potrebovali. Chránila pred chladom, dažďom a hustotou aj dĺžkou naznačovala plodnosť svojho nositeľa. V určitom období sa však ľudia rozhodli, že sa jej chcú zbaviť. A zistili, že to bez vážnych poranení nie je jednoduché.

Prečo tuberkulóza ešte stále žije? Čím je jej pôvodca výnimočný a ako si s ním dokážeme poradiť? Prečo dodnes liečba tuberkulózy trvá až pol roka a ako by sa dala skrátiť?

Vonku sneží a ja si čítam novú verziu protipandemických opatrení. A keď rozmýšľam nad tým, čo to vlastne naša vláda robí, a súčasne pozerám z okna na rastúcu snehovú pokrývku, napadla mi zvláštna paralela medzi snehovými reťazami a protipandemickými opatreniami slovenskej vlády.

Dňa 21.12.2021 presne o 16:59 nášho času nastane zimný slnovrat. Deň bude najkratší a noc najdlhšia z roku. To, že Slnko neputuje po oblohe po stále tej istej dráhe, si všimli ľudia tak dávno, že ani presne nevieme, kedy sa to stalo. No vieme, že si to všimli: potvrdzujú to prehistorické stavby, ako je Stonehenge.

Nie som pobúrený. A je mi úplne jedno, či išlo o ženu, muža, dieťa, cirkev či miestnu bunku spolku ateistov. Takéto „světodejinné události v půllitru“, ako to volal Jan Masaryk, sú v normálnych dobách skutočne bezvýznamné. Nie tak úplne v dobe, keď je verejná debata tak vyostrená a keď sa tu niektoré sily vyhrážajú výbuchmi násilia.

Komunistický puč v Rusku, v roku 1917, alebo ten náš, v roku 1948 viedli k jednej veci, o ktorej aj súčasní marxisti radšej taktne mlčia. A tou je krádež obrovského majetku v súkromnom vlastníctve, pre ktorý sa vžil eufemizmus „znárodnenie“. Existuje ale aj horšia krádež, ako krádež majetku.