V najnovšej epizóde Týždňa s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami o tom, čo znamená pre Ukrajinu samit NATO vo Vilniuse a o čom je kritika polície ministra vnútra Šimka.

V ďalšom letnom vydaní podcastu Týždeň s .týždňom sa Marína Gálisová s kolegami rozpráva o katastrofálnom dovolenkovaní, ale aj o tom, ako by vyzerala ich vláda snov a či Viktora Orbána ďobol vták Turul.

Výročie začiatku Slovenského národného povstania potrebuje oslobodiť od ideologického balastu. Vlastenecké činy tohto druhu robia z anonymných skupín národy, z nevoľníkov slobodných občanov. Sú teda viac než vystúpenia jedných politických frakcií či ideologických siekt proti iným, výraz tých-ktorých partikulárnych záujmov či prízemne obmedzených cieľov.

Svet, ktorý 30. augusta opustil Michail Gorbačov, je v stave, ktorý je síce v mnohom odlišný od čias, keď sa pokúsil realizovať svoj program „perestrojky“, no v niektorých základných ohľadoch sa nezmenil. Niektoré problémy tohto sveta totiž zostávajú v základe rovnaké. Aj v tom, že sa nedajú vyriešiť žiadnymi politickými či svetsko-mocenskými pokusmi o zriadenie neba na zemi.

Mnoho udalostí predchádzalo tomu osudnému ránu 1. septembra 1939, keď nemecké vojská vtrhli na územie Poľska. Nebol to začiatok z ničoho, nebol to blesk z čistého neba. Začiatok druhej svetovej vojny v Európe bol súčasťou istého kontinua v čase a priestore.

To, čo zvykneme nazývať modernou západnou civilizáciou, predstavuje zvláštnu dynamiku, ktorá v kritických okamihoch dejín rozšírila svoj vplyv na ostatný svet až do jeho najodľahlejších končín.

Na Slovensku si okrem medzinárodného pamätného Dňa obetí holokaustu (27. januára) pripomíname aj domáci Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorého dátum sa viaže na prijatie rasových zákonov Slovenským štátom 9. septembra roku 1941. Máme tu teda smutné 81. výročie a spomienku na hanebný čin. Nesmieme však zabudnúť ani na tých, ktorí do temnej spomienky vnášajú svetlo.

Nie je to prvýkrát, čo sa ústavné princípy liberálnej demokracie stávajú predmetom radikálnych pochybností. V 20. storočí museli demokracie čeliť náporu ideologických hnutí, ktoré dnes môžu vyzerať skompromitovane a smiešne, no v istých chvíľach mali hypnotický vplyv. A to nielen na masy, ale aj na elity a špeciálne na intelektuálov.

Už zase sa hovorí o návrate „dinosaurov“ (ako ich svojho času označil Matovič) na našu rozorvanú politickú scénu. A že voliči už toho všetkého majú „plné zuby“. Nezávidím im.

„Internacionálna bratská pomoc“, ktorú nám pred 54 rokmi poskytli naši „bratia“, „priatelia“ a „spojenci“, mala svoju logiku.