V bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti sa po revolúcii v roku 1989 sfalšovali tri desiatky dokumentov kontrarozviedky.

Tvrdí, že jeho kamaráti z KDH, ktorí prišli s Lex Hlinkom, hovoria o tom len „bláboly“. Slovenskí politici môžu vraj rozdúchavať nacionalistické vášne aj preto, že na Slovensku takmer neexistujú intelektuáli. Myslí si, že to tak ešte dlho ostane. Rudolf Chmel.

Albert Marenčin nikdy neskrýval svoju nevôľu voči Ústavu pamäti národa. Naposledy, keď napísal spomienku na Ctibora Štítnického, bez ktorého riaditeľského krytia by on sám nemohol garantovať nakrútenie ani jedného metra z filmov slovenskej novej vlny.

Väčšina laikov i politikov nechce jednoducho uveriť, že dnešné Rusko môže preniesť recidívu kriminálnych praktík komunistickej politickej polície KGB do moderného sveta. Ale nič iné nemožno od súčasnej vládnucej triedy v Rusku očakávať.

Ak je pravdivý Masarykov výrok, že štáty sa udržiavajú ideami, z ktorých vznikli, potom by Slovensko bolo stratené. Lebo pred 30 rokmi Slovensko nevzniklo z ideí. Tie už 30 rokov neúspešne hľadáme.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

Slovensko si v sobotu 25. marca pripomenie jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu - 35. výročie Sviečkovej manifestácie.

Vojenská kontrarozviedka bola súčasťou Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a jej hlavnou úlohou bola spravodajská ochrana Československej ľudovej armády.

Na Štúrovom námestí v Trenčíne je od 19. augusta do 10. septembra verejnosti prístupná výstava Ústavu pamäti národa „August 1968 – nádeje a vytriezvenia“.

Babiš podal dovolanie voči vlaňajšiemu rozhodnutiu KS v Bratislave, ktorý žalobu podanú voči Ústavu pamäti národa (ÚPN) zamietol.