Ak ste ho doposiaľ nezaregistrovali, po treťom filme, kde je podpísaný ako režisér, je načase rozšíriť si menoslov spoľahlivých autorov. Ísť naňho do kina je zážitkom, hoci jeho témy vonkoncom nie sú lahodné.

Situácia utečencov na gréckom ostrove Kos sa zo dňa na deň zhoršuje a miestne úrady robia minimum pre jej zlepšenie. Pomáhajú neziskové organizácie a Lekári bez hraníc.

Sociologička a analytička IVO Oľga Gyárfášová je obľúbeným hosťom televíznych volebných štúdií, kde sa snaží komentovať nekomentovateľné. Často bojuje s  trémou a s pocitom, že by mala byť radšej psychoanalytičkou, aby dokázala vysvetliť, prečo ľudia robia to, čo robia.

V provincii Duhok na severe Iraku stretávam Slováka, ktorý chce pre svoju bezpečnosť ostať v utajení. Hovorme mu teda Tomáš.  Zachraňuje jezídske ženy, ktoré sa ocitli v zajatí ako sexuálne otrokyne v neďalekom Islamskom štáte (IS).

„Kde sa začína utajovanie a tajnostkárstvo, tam neresť a lotrovstvo nikdy nie sú príliš ďaleko,“ napísal kedysi anglický esejista Samuel Johnson. Prinášame vám štyri lekcie, ktoré vyplývajú z histórie Rádia slobodná Európa/Rádio sloboda vo vojne proti autoritárskej propagande.

Nebezpečné hordy, ktoré vpadli do Európy? Alebo nešťastníci, ktorí potrebujú aj našu pomoc? Maďarsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko. Cez tieto štyri krajiny sme putovali za tisíckami utečencov.

Antická dráma je známy pojem a metafora súčasného príbehu vydierania Európy Grékmi. Drama je mesto v srdci severogréckej provincie Macedónia. Ako vidia jej obyvatelia svoju krajinu a Tsiprasovu vládu v čase vyvrcholenia drámy?

Rozmýšľam, čo za zvláštneho živočícha boli prvé Európske hry od 12. do 28. júna 2015 v Baku. Oficiálne webové stránky hovoria, že je to úžasná vec – niečo ako euroolympiáda, na ktorej usporiadaní sa v roku 2012 v Ríme dohodlo 49 európskych olympijských výborov. No nezáujem médií (v športových správach hlavných televízií či dôležitých novín som sa toho o EH nedozvedel takmer nič) signalizoval niečo iné: zmysel/nezmysel tohto neslano-nemastného podujatia je prinajlepšom sporný.

K téme odchodu troch našich kolegov považujem za dôležité čosi dodať.

Irak je bez prestávky už dvanásť rokov vo vojne. Ľudia nepoznajú nič iné, len nedostatok, strach, ale aj obavy o budúcnosť. A tí, ktorí ušli pred islamistami, už neveria, že sa vrátia domov.