V „zázračnom“ roku 1989 to vyzeralo ako krok do lepšej budúcnosti aj ako návrat k osvedčenému. Jedno aj druhé; vlastne sme to ani príliš nerozoznávali. No nech už sme to všetko chápali akokoľvek, smer sa zdal byť jasný. Zdalo sa, že o ňom panuje konsenzus, aspoň pokiaľ išlo o základné princípy.

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

Kto nás to vlastne oslobodil, a s akými cieľmi? Prečo od nás sovietski vojaci odvliekli tisíce ľudí do gulagov a ako sa na to celé pozerali západné veľmoci? O období druhej svetovej vojny hovoríme s historikom Antonom Hruboňom.

Postoj Slovenska voči Rusku a Ukrajine je tak trochu záhadou, kým sa naň nepozrieme cez identitu. Aj hrdinstvo Ukrajiny treba vnímať cez identitu. Prečo nie sme slobodnejší ani po oslobodení a prečo Ukrajina de facto zvíťazila? Pod lampou je Alexander Duleba.

Roky sme sa učili, že deň, keIJ skončila 2. svetová vojna, bol dňom oslobodenia Červenou armádou. Stali sme sa však dobytým územím za železnou oponou, ktoré sa na 44 rokov stalo sovietskou kolóniou.

Mala by prestať presadzovať centralizované rozhodovanie, nereálne zelené politiky a nátlak v oblasti migrácie.

Ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty nebudú pokračovať v úsilí sprostredkovať dohodu.

„Systém otvoreného obchodu, ktorý desaťročia pomáhal prinášať prosperitu, sa skončil,“ skonštatoval Carney.

Je tu jav, o ktorom by sa ešte pred pár týždňami dalo sotva hovoriť. Aj dnes ho analyzovať môže byť trochu risk. Ale skúsme ho aspoň pomenovať. Donald Trump podráža nohy svojím ideovým spojencom a napokon môže vrátiť do hry sily poriadku.

Žiada, aby Fico ukázal svoju hrdosť a suverenitu, o ktorej toľko hovorí a zaujal jasné stanovisko k tejto provokácii.