Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

Keď sa povie „fiškálny útes“, myslia sa tým škrty v objeme 500 miliárd USD, pokiaľ sa v USA Obama nedohodne s republikánmi. Pred omnoho väčším a komplikovanejším fiškálnym útesom však stojí Európa.

Spoločné zasadania českej a slovenskej vlády sa ešte nekonali, ale už za prvej vlády Roberta Fica bola top témou jeho stretnutí s Topolánkom najmä energetika. A nezostalo len pri deklaráciách. Zmluva o spoločnom podniku medzi pološtátnym ČEZ-om a stopercentne štátnym JAVYS-om (Jadrová vyraďovacia spoločnosť), podpísaná v roku 2009, bola prezentovaná ako výber „strategického partnera“ pre výstavbu piateho bohunického bloku. Bez medzinárodného tendra, samozrejme, ktorý vraj nie je potrebný...

Stretnutie premiérov Maďarska a Slovenska v obci Mlynky bolo demonštráciou, koľko hrubej kože sa zmestí do politiky.

Vyzerá to tak, že Robert Fico vážne uvažuje o prezidentskej kandidatúre v r. 2014, alebo je už dokonca rozhodnutý. So signálmi zvnútra Smeru, ktorého lídri druhého sledu – Kaliňák, Číž, Maďarič – dávajú na predmetnú otázku zmätené a vyhýbavé odpovede, akoby sa roztrhlo vrece.

Nad talianskymi voľbami, ktoré uviazli v patovej pozícii, narieka celá Európa. Nie bezdôvodne – ale slzami by mala šetriť, lebo ich ešte môže potrebovať. Podobný scenár, keď zostavenie vlády blokuje antisystémová strana, sa totiž bude opakovať. Zaručene. Či už v Taliansku o pár mesiacov až rok v ďalších voľbách, alebo neskôr niekde inde.

Od apríla bude môcť starosta obce pri hľadaní terénneho sociálneho pracovníka do rómskej osady stanoviť podmienku, že to musí byť Róm. Zmení sa tým niečo?

Uprázdnený post predsedu správnej rady ÚPN vyzeral ako stvorený na to, aby na ňom Fico demonštroval údajnú zmenu štýlu politiky, ktorú komunikoval na začiatku vládnutia. Skutočnosť, že ÚPN neprerozdeľuje veľké peniaze a žiadne lobistické kliky sa o úrad nebijú, núkala Smeru lacnú príležitosť uzavrieť s opozíciou kompromis na osobe predsedu. Namiesto toho vyprodukoval iba ďalšiu (popri GP, NKÚ, ÚVO) nominačnú ságu. Obnažila až na dreň, prečo sa strana ako Smer a inštitúcia ako ÚPN majú k sebe ako oheň a voda.

Predčasné voľby v marci 2012 dali Slovensku jednofarebnú vládu Smeru a azda najzúfalejšiu opozíciu za 20 rokov demokracie. Obraz po roku dotvára európska kríza a latentný rozklad inštitúcií. A to za predsedovania toho Roberta Fica, ktorý prisahá na „silný štát“.

Ak zabudneme na justíciu (a priľahlé oblasti) a berieme len ekonomiku, tak najškodlivejšieho pustošenia sa obe vlády Smeru dopustili na dôchodkovom sporení.