Správy o atentáte na exprezidenta spôsobili na celom svete šok. Nič podobné sa v USA nestalo od roku 1981, keď len tesne unikol smrti prezident Ronald Reagan. My na Slovensku však zažívame niečo ako déja vu.

Násilie podľa predsedu PS Michala Šimečku nemá mať miesto v demokratickej politike. Okrem neho na atentát reagovali aj slovenský premiér či minister vnútra.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Dříve než se pokusím odpovědět na otázku, zda to, co se děje v politice na Slovensku po parlamentních volbách konaných v září 2023, lze nazývat normalizací, musím předeslat, že tento termín považuji od samotného počátku za nešťastný.

SaS ju vyzýva, aby dala od živnostníkov ruky preč.

Fico vyhlásil, že Smer-SD nevstúpi ani do ďalších skupín, ktoré s ľavicovou politikou a sociálnou demokraciou „nemajú nič spoločné“.

Robert Fico zavádza autoritatívny spôsob vládnutia. Prezident Peter Pellegrini neprekvapil. Zákon o likvidácii RTVS bez problému podpísal. Francúzsky prezident prehral voľby.

Nenávisť je ľudský pocit. Nesmie však prerásť do pomsty. Bude z Petra Pellegriniho prezident, ktorý začne konať autonómne, ako kedysi Michal Kováč? Niečo na neho majú? Predvádza Robert Fico vládnutie autokratov? Jozefa Banáša musela Magda Vášáryová z veľvyslanectva poslať domov — prečo?

V stredu sa uskutoční tradičné rokovanie vlády, ktoré bude podľa Úradu vlády opätovne viesť premiér.

Redaktori .týždňa ponúkajú v diskusii svoje osobité pohľady na normalizáciu a riziko kompromisov, po ktorých si prečítate dva samostatné texty o normalizácii. Na záver sme oslovili niekoľko osobností, aby porovnali svoju skúsenosť s útlakom počas totality a dnešné dianie na Slovensku.