To mesto ma nikdy neprestane fascinovať. Keď som šiel platiť izbu vo svojom hoteli, mimochodom, kúsok od radnice v samom centre Gdanska, nedalo mi to, aby som sa nespýtal. Modro-biele dlaždičky so stredovekým výjavom obrovských plachetníc, kotviacich zopár metrov od námestia, vyzerali neuveriteľne. „Áno, tie sú pôvodné holandské, zo šestnásteho storočia,“ povedala mi recepčná z nášho hotela, ktorý niesol hrdý názov, čo sa dá preložiť ako Holandský dom.

Jednou z najhorších tragédií druhej svetovej vojny bolo zničenie Varšavy po vypuknutí varšavského povstania v roku 1944. Mala byť zničená na popol, ako Kartágo. Ešte v roku 1944 tam žilo 900-tisíc ľudí. Po porážke povstania žilo v ruinách Varšavy už len okolo tisíc ľudí. Prinášame text poľského historika, ktorý opisuje jednu z osudových častí tejto masakry, masové vraždenie v mestskej časti na Woli.

Najpopulárnejším symbolom v Poľsku je najnovšie dvojramenný kríž, taký istý, ako sa nachádza aj v slovenskom štátnom znaku. Vo svojom logu ho má firma Amber Gold, ktorá hrá kľúčovú úlohu v najväčšom hospodárskom a politickom škandále končiaceho sa leta.

Vo Varšave v stredu 23. januára utíchla na chvíľu tunajšia studená politická vojna. Mesto sa lúčilo s Jadwigou Kaczynskou, ktorú Poliaci občas nazývali aj prvá matka republiky. Mala dvoch synov, dvojičky. Bývalého premiéra Jaroslawa a pred dvoma rokmi zosnulého prezidenta Lecha. Minulý týždeň ju smerom k hrobu na varšavskom cintoríne Powązki odprevádzal niekoľkotisícový dav z celého Poľska.

Je to už taký zvyk. Po poľských voľbách, prezidentských alebo parlamentných, mierim do sivého hotela na Pilsudského námestí. Tam má už tradične štáb Právo a spravodlivosť kedysi bratov Kaczynských, dnes už len Jaroslawa Kaczynského. Pretože posledné tri voľby Právo a spravodlivosť prehralo, nebýva tu veľmi veselo ani veľmi plno. Čo je oproti povolebným akciám štátostrany Občianska platforma výhoda, pretože tam býva, naopak, plno až príliš a s povolením účasti narobia formalít, až to nie je pekné. V hoteli Metropol je všetko jednoduché a sú tu aj zážitky.

Košice bez pochýb svojimi dejinami, umením či architektúrou patria medzi európske kultúrne mestá. Dôkazom je napríklad košická moderna. O tom, ako sa z uhorského mesta stalo jedno z hlavných sídel slovenskej kultúry napísal Tomáš Štrauss knihu Moje Košice. Uverejňujeme jej úryvok.

Náš severný sused opakovane čelí škandálom s problémovými potravinami. Na Slovensku tieto kauzy prispievajú k nedôvere voči poľským výrobkom, ktoré si nejeden spotrebiteľ spája predovšetkým s nízkou cenou i kvalitou.

Už len necelý týždeň môžeme cestovať vlakom z Plavča do Lipian a späť. Osobné vlaky na tejto trati od 9. decembra jazdiť nebudú. Plavečská stanica, niekdajší medzinárodný železničný uzol, sa vyľudní.

Ak chce Čech zažiť pocity sudetských či karpatských Nemcov, ktorí navštívia slovenské pohraničie, alebo Maďarov, ktorí prídu do Bratislavy či do Košíc, môže sa vydať na jediné miesto v Európe. Do Kladskej kotliny, čarovného miesta za českou hranicou neďaleko Náchoda a kúsok od Babičkinho údolia – miesta, kde sa odohráva dej najpoetickejšej knihy českej literatúry, Babičky Boženy Němcovej. Z Babičkinho údolia si Česi urobili chránenú prírodnú oblasť a vyhlásili ho za Národnú kultúrnu pamiatku.

Od začiatku šampionátu sa čakalo, že to bude najrizikovejší zápas majstrovstiev Európy vo futbale. Poľsko-Rusko. A skutočne bol. Nedalo sa tomu čudovať.