Jeho verejné vyjadrenia bývali v minulosti vždy plné pátosu, pričom nebývalo jasné, či svoje slová myslí vážne, alebo len chce, aby sa o ňom hovorilo. Teraz dal rozhovor len nám a denníku SME, pátos chýbal, silné slová nahradila bolestná otvorenosť. Hovoril o tom, že sa cíti vybitý, smutný a takmer bez nádeje. Richard Müller.

To, že čas beží, dávno vieme. Dávno vieme, že Vianoce sú čoraz častejšie. Ach, aké ťažké je zvyknúť si na to. Vlastne sa to ani nedá. Len čo si zvyknete, beh času sa zase zrýchli a

Darmo budete donekonečna opakovať, že treba ovládať cudzie jazyky, najmä angličtinu, s

Svet podnikania je zložitý a často neúprosný. Ale z histórie vieme, že prítomnosť cti je v ňom možná. Naozaj to vieme, pretože sme o tom čítali. Alebo sme to videli vo filmoch. Podnikateľ, bankár alebo iný radový vojak kapitálu urobil priestupok.

Významný politik povedal, že do novín môže písať každý, komu sa zachce a

Namojdušu sa polepším. Aký by to bol Nový rok bez predsavzatí. Inak, to slovo je zradné. Predsavzatie. Dá sa s ním pohrať. Nič tam nebolo a on si predsa vzal.

Dvadsiate piate výročie je niečo, čo vraj treba osláviť. Alebo aspoň si to pripomenúť. Nie som milovník výročí. Pochopiteľne, od útleho detstva sme vždy oslavovali nejaké výročie. Oficiálne, s patričnou pompou. Povstanie. Pamätám si oslavy piateho výročia pod Zvolenským zámkom. Gottwald, Široký, Zápotocký, všetci.

V televízii išiel film o Godzile. Neviem, či sa píše s jedným, alebo s dvoma „l“. Ale či s jedným, či s dvoma, je to poriadna obluda. Pamätám sa, kedysi v päťdesiatych rokoch sa tu premietal (starosvetskejší zvrat je „tu dávali“) o tejto Godzile japonský film. Obrovská skala, tá sa zrazu začala droliť, až z nej nakoniec zostala Godzila a začala šarapatiť.

„My, kasta intelektuálno-punková, putujeme ďalej. Do worker-žobrák-lakomec-ekono triedy. Tri rady sedačiek po troch sedadlách v