Rozmýšľam, čo asi cíti hmyz chytený do pavučiny, keď sa k nemu približuje predátor, ktorý ho chytil do pasce. Na čo myslí, keď nadídu sekundy, v ktorých očakáva obeť útok a vie, že po ňom zahynie?

Ruská invázia? V Kyjeve vznikla nová vláda, ktorú povedie Arsenij Jaceňuk. Ten oznámil, že zo štátnej pokladnice zmizlo za vlády Janukovyča 37 miliárd dolárov a ďalších 70 miliárd odišlo na účty v zahraničí. Viktor Janukovyč utiekol do Ruska. Na Kryme, kde žije ruská väčšina, hrozí konflikt. Parlamentné a vládne budovy v hlavnom meste Simferopoli obsadili rusky hovoriaci ozbrojenci. Do krymského vzdušného priestoru prenikli ruské vojenské vrtuľníky.

K svojmu nástroju sa dostal náhodou a počas štúdia na konzervatóriu mu prekážalo preferovanie európskych hudobných klasikov pred kubánskymi majstrami. Džezový klavirista Gonzalo Rubalcaba.

Baracoa je najstaršie mesto na Kube a až do 60. rokov žilo odrezané od celého ostrova, pretože tam neviedla cesta cez horské sedlo. Tú dal vybudovať až Fidel a krásny priechod cez hory, ktorý tak vznikol, je naozaj pastvou pre oči. Dovtedy sa do Baracoy dalo dostať iba po mori a tú izolovanú existenciu v meste dodnes cítiť. Ľudia sú tu uzavretejší, ani návštevníci ich nezaujímajú. To, ako jedno im to bolo, som si nafilmovala aj vo fajnovej zmrzlinárni. Ešte väčšiu ľahostajnosť sme mohli nakrútiť v ľudovej zmrzlinárni.

Morské vlny občas vyplavia na pobrežie kus nevábne vyzerajúcej hmoty, ktorá na prvý pohľad pripomína úplne obyčajný kameň. Ak na ňu však náhodný okoloidúci natrafí, je to, akoby vyhral jackpot.

Ricardo vychoval svoje dve dcéry sám. Raz ráno, bolo to v auguste, sa zobudil a zistil, že jeho žena je preč. Neskôr zistil, že ju chytili na rozbúrenom mori, mesiace držali na námornej základni v Guantanáme, potom sa dostala do USA. Mladšia dcéra vtedy ešte spávala v postieľke, staršia sa učila písať. Boli to pre nich ťažké časy. Ricardova svokra bola agresívna a nerešpektovala otca svojich vnučiek. „Dievčatá potrebujú matku,“ kričala nahnevane vždy, keď ho videla. Nemal to ľahké ani v dedine, kde žil.

Koncom júna vystúpi v Bratislave na 10. ročníku festivalu Viva Musica! španielsky kontratenorista Xavier Sabata. Spolu so súborom dobových nástrojov Il Pomo d´Oro uvedú program venovaný záporným hrdinom z opier barokového génia Georga Friedricha Händla.

Kričia na seba z balkóna na balkón a ja si v prvom momente myslím, že sa hádajú. Nie je to tak. Pani z domu na rohu oznamuje svojej susedke, že v obchode na rohu ulíc Boyeros a Tulipán sa objavilo lepidlo cola loca. Majú doširoka otvorené oči a živo diskutujú. „To lepidlo nebolo, už ani nepamätám... Nikde ho nemali!“ Usmievam sa, ale oči mi padnú na špičku mojej topánky, ktorá už tiež nevyhnutne potrebuje trošku sekundového lepidla, o ktorom susedky tak nadšene hovoria, ako keby to bolo hovädzie na prídelovú knižku. Keby som prišla včas a odniesla si ešte nejakú tubu tej zázračnej substancie, mohla by som si prilepiť aj vypadávajúci kláves na počítači a zvonček na dverách, ktorý už takmer nie je počuť.

Nepamätám si už názov toho filmu, ani meno režiséra, dokonca ani to, či som ho videla v kine, alebo v televízii. Ale nikdy nezabudnem na scénu, keď si filmová postava vyzliekala kabát a podávala ho svojmu priateľovi. Ten sa mu priznal, že už dlho túži po takej modernej koženej bunde. „Tu máš a snívaj o niečom väčšom,“ odsekol a podal mu objekt jeho túžob.

Dňa 22. novembra uplynulo päťdesiat rokov od atentátu na prezidenta Kennedyho v Dallase – a tak sa na tú „mokrú prácu“ (ako sa vraždám v profesionálnom žargóne medzi odborníkmi hovorí) pozrime z nečakaného uhlu pohľadu.