Minulý týždeň som sa stretol s dvoma ľuďmi, ktorí chcú niečo zmeniť. V situácii, keď Slovensko vyzerá nadlho zamrznuté v šedi, to bolo ako zjavenie.

Nedávno som písal o slobode a samote – o silnejúcich pocitoch osamelosti tých, ktorí si stále ctia a vážia slobodu, zastávajú sa jej a za ňu bojujú svoje osobné boje. Navzdory prostrediu v ktorom žijú, tlakom zvonku i zvnútra, navzdory vlnám pochybností, ktoré ich zaplavujú tmou a vzápätí zdvíhajú k svetlu.

Tí, čo slovenskú politiku sledujeme už nejaký ten rôčik, vnímame Mariána Kočnera už ako mýtickú postavu, ktorá je za všetkým, čo smrdí.

Dvadsiateho augusta 1941 sa narodil Július Satinský. Hoci 29. decembra 2002 zomrel, zdá sa nám, ako keby nikdy neodišiel.

Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).

Slovo ikonostas pôvodne označovalo stojan pod obrazy v komnatách byzantských cisárov. Neskôr toto pomenovanie získala „ohrada“ s ikonami v

Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod.

Dielo Karla Maya vychádzalo v Československu v obrovských nákladoch a ovplyvnilo tisíce čitateľov. K povinnej výbave intelektuálneho snoba síce pri vyslovení spisovateľovho mena patrí ironický úškrn a poznámka: „Veď v Amerike ani nikdy nebol!“ Je to však podobné konštatovanie, ako že Franz Kafka nikdy nebol chrobák.

Americká skupina Faith No More hrala po 22 rokoch opäť v Bratislave. Vtedy šlo o jeden dôležitý generačný koncert, minulú stredu sa v NTC hlavne spomínalo.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“