Mali sme tu opäť veľkonočné obdobie, a tak sa pozrieme na to, čo v súčasnosti vieme – a čo nevieme – o Ježišovej smrti a pohrebe z historického či z archeologického hľadiska.

Vraví sa, že tie najlepšie knihy sú tie, ktoré nám môžu dať zakaždým niečo nové. Nedávno som sa vrátil k čítaniu diela Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Bude to najskôr kvôli súčasným spoločenským a kultúrnym udalostiam.

Za svoj výskum ju získali Daron Acemoğlu, Simon Johnson a James A. Robinson.

Aké odvážne vyhlásenia o svojom poslaní ste už niekedy spravili a mysleli ste ich úplne vážne?

Život je ťažký, a to nielen pre elitných slovenských politikov. Ja im však úplne rozumiem, hoci som v zahraničí. Napríklad minule som sa stretol s mojím školiteľom a ten ma začal úplne šikanovať.

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.

„V akej miere máme sympatizovať s názorom nášho oponenta pri jeho kritike?“ Tak sa začína jedna kapitola v knihe od v apríli zosnulého svetoznámeho filozofa Daniela Dennetta.

Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).

V priestoroch výstaviska v bratislavskej Petržalke sa zišlo približne 1560 hostí.

Občas môžu geniálni giganti prebudiť ďalších obrovských obrov: David Hume takto prebudil z filozofického spánku Immanuela Kanta (1724 – 1804). Toho Kanta, ktorý sa vraj nikdy nevzdialil viac než 50 míľ z rodného Königsbergu, ale mysľou prekračoval hranice nových území.