Chodím na futbal. Od neskorej dospelosti, a to z toho dôvodu, že sa z môjho syna vďaka nejakému miešaniu génov za generácie vykľul futbalista. A to Futbalista s veľkým F, opora tímu FC Klánovice, vlani kráľ strelcov druhej triedy mladších žiakov, ktorého sa pokúšal do svojich radov získať aj jeden z tímov druhej ligy...

Ešte dnes, keď si na tú noc spomeniem, nie je mi veľmi dobre. Boli to okrúhle oslavy oslobodenia koncentračných táborov v Osvienčime a Brezinke. Prišiel som vtedy z Prahy autom, bolo to taká hnusná januárová zima, aká len zima v januári vie byť hnusná.

Po 4 rokoch temna zverejnilo Ministerstvo práce novú analýzu prvého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorej cieľom je opísať jeho stav, a nie vyháňať ľudí z druhého piliera. Analýza sa navyše nekončí súborom opatrení, ako vyrovnať bilanciu poisťovne do konca volebného obdobia a potom potopa. Jej obsah naznačuje, že má byť predmetom diskusie.

Muzikálové divadlo má v Bratislave tradíciu. Okrem Novej scény, ktorá má muzikály, takpovediac, v náplni práce, vznikli v hlavnom meste v uplynulých rokoch aj ďalšie, poväčšine individuálne žánrové produkcie, čo je aj prípad inscenácie Trik Trejsy.

Toto je poučný príbeh o troch diaľničných pruhoch do Trnavy. Je to príbeh skrz-naskrz našský, slovenský.

Raymond A. Moody, autor knihy Život po živote, ktorá v druhej polovici minulého storočia zmenila pohľad ľudí na smrť, zavítal do Bratislavy. Čo všetko sa od napísania knihy udialo?

Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.