Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Je zaujímavé porovnať knihu z čias euforickej revolty a príbeh napísaný o tom istom období s odstupom desaťročí. Teraz takúto možnosť ponúka Gunter Grass i jeho spisovateľský kolega Martin Amis.

V literatúrach východoeurópskych národov silnie klub mladých spisovateliek, ktoré sa vracajú do bolestivých území minulosti bez bázne a zbytočných ohľadov. Sofi Oksanen môže byť čestnou predsedníčkou tohto klubu.

Tento ukrajinský vývozný artikel na rozdiel od lacných cigariet nepotrebuje podplatených colníkov ani pašerácke tunely. Jediným ohrozením je nezáujem. Oksana Zabužko si však pozornosť nepochybne zaslúži.

V dobrých kníhkupectvách sa nedávno objavil český preklad románu maďarsko-nemeckej autorky Zsuzsi Bánkovej Světlé dni. Hoci ide o bestseller, na svoje si prídu aj čitatelia-fajnšmekri.

Sociálni pracovníci nech berú román škótskej poetky a prozaičky do rúk opatrne. Môže im spôsobiť duševné popáleniny a frustráciu z neúspešnej námahy. Alebo len rozčarovanie z toho, že z mladistvých delikventov sa vlastne stávajú sympatické literárne postavy.

S trochou zveličenia je komunita súčasných britských prozaikov jednou z tých, kde vládne extrémna konkurencia. Niečo podobné človek vidí hádam už iba medzi európskou futbalovou špičkou, zámorskými hokejistami a v manažmente Apple po Jobsovej smrti.

Štyri poviedky sú úvodným predstavením talianskej prozaičky Valerie Parrellovej (1974) českému a slovenskému čitateľovi. Medzitým stihla napísať tri romány, v ktorých zostala verná svojmu nekompromisnému písaniu. Javiskom jej príbehov je súčasný Neapol.

„Život človeka je pre sirotu vždy príliš krátky, než aby mohol spracovať svoj osud.“ Peter Wawerzinek sa vo svojej Krkavčej láske o to pokúsil. Ide o knihu, v ktorej sa miestami neznesiteľná drásavosť paradoxne spojila s úspechom u čitateľov i kritikov.